Narodil sa vo Forno de Canale v oblasti Belluno. Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny, ktorej členovia boli známi socialistickým zmýšľaním. Kňazom sa stal 7. júla 1935. Študoval teológiu, doktorát získal na prestížnej Pápežskej Gregoriánskej Univerzite v Ríme. Neskôr bol prorektorom seminára diecézy Belluno. Učil tu predmety dogmatika, morálna teológia a kanonické právo. V roku 1948 bol vybraný ako pobočník generálneho vikára diecézy, o desať rokov neskôr sa stal generálnym vikárom sám. Ešte ten istý rok však úrad opustil, pretože ho Ján XXIII. vymenoval za biskupa v diecéze Vittorio Veneto. Zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile. 15. decembra 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok.

Ten istý pápež ho 5. septembra 1973 povýšil medzi kardinálov. Za pápeža bol zvolený 26. augusta 1978 pri treťom sčítaní hlasov hneď v prvý deň konkláve. Zvolil si meno Ján Pavol I., pretože chcel nadviazať na dielo svojich predchodcov, pápežov Jána XXIII. a PavlaVI., a spojiť tak ich pokrové a tradicionalistické vlastnosti. Už 27. augusta 1978 oficiálne oznámil kardinálom svoj zámer pokračovať v Druhom vatikánskom koncile. Zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej fascinoval tisíce prítomných novinárov. Svoj odpor k pompe a vonkajšej paráde prejavil hneď po zvolení, keď odmietol tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na námestí sv. Petra prevzal iba pallium ako znak svojho pastoračného úradu. Ján Pavol I. bol pápež, ktorý mal dokázateľne robotnícky pôvod, bol veľmi praktický a rozumný, a dokázal fascinovať ľudí svojím priateľským úsmevom. Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. - aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor. Napriek veľmi krátkemu trvaniu svojho pontifikátu Ján Pavol I. stihol urobiť niekoľko zmien.

Zrušil používanie majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Predstavoval konzervatívca v otázkach morálky, ale reformátora a pokrokára v oblasti cirkevných štruktúr a poňatia poslušnosti v cirkvi. Jeho pontifikát ukončila náhla smrť v noci z 28. na 29. septembra 1978. Ako jej príčina bolo stanovené srdcové zlyhanie. Telo bolo urýchlene zabalzamované, čo znemožnilo pitvu a bolo v rozpore s talianskymi zákonmi; Vatikán to zdôvodnil tak, že jeho zákony pitvu pápeža zakazujú. Faktom je, že Ján Pavol I. mal zdravotné ťažkosti už skôr a v posledných dňoch sa sťažoval na veľmi namáhavý program. Čoskoro po jeho smrti sa objavili povesti, že nebola prirodzená - väčšinou sa naznačuje, že bol otrávený; zosilneli potom, ako bol za jeho nástupcu vybraný trochu konzervatívnejší Karol Wojtyla. Pre tieto teórie však neexistujú žiadne dôkazy.