Narodil sa 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Spisovateľ, publicista, diplomat. Pochádza z úradníckej rodiny. Študoval na Gymnáziu v Banskej Štiavnici. Ako 17–ročný študent bol začas uväznený pre vydávanie protikomunistických letákov a pokus o útek do západného Nemecka. Roku 1956 absolvoval vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pracoval ako ekonóm v malých podnikoch. V rokoch 1962–1969 bol redaktorom literárnej redakcie Čs. rozhlasu v Bratislave. Pre politické postoje k udalostiam 1968–1969 bol prepustený, vylúčený zo ZSS a viac rokov nesmel publikovať. Pracoval v knižnici SAV a v Diele. V januári 1990 sa stal riaditeľom vydavateľstva Mladé letá. V rokoch 1990–1992 bol poslancom za KDH (neskôr za SKDH) a predsedom parlamentného výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. V rokoch 1993–1997 bol prvým slovenským veľvyslancom v Kanade. Teraz žije ako slobodný umelec v Bratislave.

Do literatúry vstúpil koncom 50. rokov ako člen „generácie 1956“ v mesačníku Mladá tvorba. Jeho prvý román o vysokoškolákoch Krok do neznáma (1959) dal vtedajší povereník vnútra zošrotovať. Oficiálne debutoval novelou Sen vchádza do stanice (1961) o ľuďoch pri elektrifikácii železníc. Nasledoval súbor poviedok Stretol som ťa (1963) o komplikovaných vzťahoch mladých ľudí. Veľmi úspešná bola ľúbostná novela Naďa (1964) o vzťahu vysokoškoláčky a kádrovo postihnutého knihovníka. Kľúčovou knihou tohto obdobia je román Námestie v Mähringu (1965), sčasti autobiografický príbeh mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešne pokúsil o útek do slobodného sveta. Román vyšiel aj v českom a maďarskom preklade. Po návšteve Svetovej výstavy EXPO 67 v Montreale napísal cestopisnú esej Kanada nie je „kanada“ (1968), neskôr kritizovanú ako „chválu západného kapitalizmu“.

Po nútenej odmlke po r. 1968 sa prihlásil novou knihou literatúry faktu o automobilových pretekoch Volanty do nebies (1975) určenej najmä mládeži. V novelách Vzťahy (1978) a Túžba (1980) sa vrátil do súčasnosti a venuje sa osudom osamelej ženy. Za najvýznamnejšie literárne dielo sa považuje dvojzväzkový hlistorický román Čas majstrov (1977). Ide o fiktívny životopis neskorogotického maliara Majstra M. S. z prelomu 15. a 16. storočia, ktorý tvoril v Banskej Štiavnici. Zaoberá sa vzťahom umelca a spoločnosti na pozadí baníckych nepokojov. Ukazuje európske súvislosti našich dejín. Román bol preložený do maďarčiny a ruštiny.