Albert Einstein: Životopis

Albert Einstein sa narodil 14.3.1879 v Ulme, priemyselnom meste v Nemecku. V nasledujúcom roku sa rodina presťahovala do Mníchova, kde si otec a strýko otvorili malú strojáreň a elektráreň. Albert sa začal zaujímať o fyziku keď mal asi štyri a ležal chorý v posteli. Otec mu dal na hranie kompas a malého chlapca fascinovala skutočnosť, že bez ohľadu na to kam kompas, strelka sa otočí vždy tým istým smerom. Ako šesťročného ho rodičia prihlásili na husle, ktoré si veľmi obľúbil. Vynikal v matematike a ako jedenásťročný študoval fyziku na univerzitnej úrovni. Okrem toho študoval aj francúzštinu, gréčtinu a latinčinu. V roku 1895, ako šestnásťročný, nezložil kvôli biednej francúzštine prijímacie skúšky na vychýrený Spolkový technický inštitút v Zürichu. Pretože bežný vek na prijatie bol osemnásť rokov, odporučili mu aby to skúsil o rok. Po maturite ho na inštitút automaticky prijali. Štyri roky tam študoval matematiku a fyziku. Keď skončil školu krátko pôsobil v Zürichu ako učiteľ matematiky V roku 1902 ho zamestnal Švajčiarsky patentový úrad v hlavnom meste Berne, ako „technického odborníka tretej triedy“ v skúšobnej lehote. V roku 1905 vydal štyri prevratné technické práve- aj prvú časť revolučnej Teórie relativity (Špeciálnu teóriu relativity .

V ktorej okrem iného odvodil, že hmota energia sú navzájom zameniteľné, čo vyjadril v slávnej rovnici E = mc2. V špeciálnej teórii relativity tvrdil, že všetok pohyb vo vesmíre je relatívny, pretože ďaleko vo vesmíre nie je nič voči čomu by sme ho merali. Tvrdil , že rýchlosť svetla je voči pozorovateľovi rovnaká bez ohľadu na jeho pohyb. Dospel k záveru, že rýchlosť svetla je jedinou trvalou fyzikálnou konštantou vesmíru a teda musia byť rôzne všetky ostatné fyzikálne vlastnosti pre, ľudí, ktorí cestujú rôznymi smermi rôznymi rýchlosťami. Následne mu vyšlo, že čím rýchlejšie sa teleso pohybuje, tým ide na ňom čas pomalšie a stojacemu pozorovateľovi (voči nemu sa nepohybujúcemu) sa bude zdať kratšie. V roku 1916 uprostred 1. svetovej vojny, vydal druhú časť svojej teórie relativity (Všeobecnú teóriu relativity) , v ktorej tvrdil, že svetelný lúč sa musí pri lete okolo hviezdy vychýliť vďaka jej príťažlivosti. Príťažlivosť spôsobí, že lúč sa k nej zakriví aj z okolitým priestorom, čo znamená, že k hviezde sa zakriví samotný samotní priestor a najkratšia vzdialenosť medzi dvoma bodmi bude krivka!

V roku 1919jeho teóriu potvrdila skupina britských hvezdárov. V roku 1921 dostal Einstein Nobelovu cenu za fyziku, za teóriu fotoefektu, v ktorej dokázal, že svetlo neprúdi v kontinuálnom prúde, ale v jednotlivých „vlnových balíčkoch“ nazývaných fotóny. 2.augusta 1939 napísal Einstein spolu s ostatnými vedcami prezidentovi USA F.D.Roosveltovi list, v ktorom ho upozornil na fakt, že nacisti by sa mohli zmocniť atómovej bomby. Keď Roosvelt dostal list ustanovil Poradný výbor pre urán (Advisory Committee on Uranium),Einstein nemal na ďalšom vývoji atómovej vojny žiadny ďalší podiel. Američania však začali vyvíjať atómovú bombu až krátko potom, ako Japonsko napadlo americkú základňu v Pearl Harbor na Havajských ostrovoch, čo viedlo k vstupu USA do druhej svetovej vojny. Američania úspešne vyskúšali atómovú bombu v júli 1945 a o mesiac neskôr zhodili bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Einstein sa až do svojej smrti desil prostriedkov hromadného ničenia, ktoré jadrový fyzici vypustili na svet. Na smrteľnej posteli vraj povedal „Keby som vedel, čo moje teórie spôsobia bol by som radšej hodinárom“. Zomrel v apríli 1955 v Princetone, v štáte New Jersey, mesiac po svojich 76 narodeninách.