referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Streda, 8. decembra 2021
Ernesto Che Guevara de la Serna životopis
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kurtsk
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 395
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Ernesto Guevara sa narodil 14.6.1928 v Argentíne. Už ako mladý začal čítať diela Marxa, Engelsa a Freuda. Kvôli fašistickej vláde Juana Perona začal nenávidieť vojsko, kapitalistickú oligarchiu a imperializmus amerického dolára. Študoval na Univerzite v Buenos Aires (1947). Počas štúdia začínal skúmať severnú Argentínu. Tam sa stretol s pôvodnými indiánskymi kmeňmi. Pred poslednou skúškou podnikol dlhšiu cestu. Navštívil južnú Argentínu, Čile, Peru, Kolumbiu, Venezuelu a Miami. Na cestách si zarábal príležitostnou prácou v nemocniciach. Po štúdiu odišiel do Bolívie, kde prebiehala národná revolúcia. Odtiaľ išiel do Guatemaly. V tom čase mala Guatemala socialistické zriadenie. Začal prehlbovať svoje vedomosti o Marxových teóriách. CIA sa pokúšala o kontrarevolúciu. Tu pochopil, že revolúcia sa dá viesť len pomocou ozbrojenej vzbury. Po Guatemale nasledovalo Mexiko, kde stretol Fidela Castra, v ktorom videl vodcu, ktorého hľadal. (Tu ho začali volať Che, čo je slangový pozdrav v Argentíne). Castro ho zaviedol na farmu, kde boli trénovaný kubánsky revolucionári na partizánsky boj. Trénoval ich kapitán republikánskej armády Alberto Bayo. Mal veľa skúseností, lebo ho vycvičil Mao-Tse Tung. Che sa stal jeho najobľúbenejším žiakom. Tréning vzbudil pozornosť polície a všetci boli zatknutý (jún 1956). Pri oslobodení Kuby od diktátora Batistu, bol Che velitelom revolucionárskej armády. Po triumfe sa stal druhý človek v Castrovej vláde. Ako minister industrie mal za úlohu Kubu zaviesť do komunizmu. Vyvinul vlastnú komunistickú filozofiu. Uprednostňoval Čínu pred Moskvou. Založil Trikontinentálnu Konferenciu, čo bola revolucionárna partizánska kooperácia v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Zo srdca neznášal americký imperializmus a preto atakoval Ameriku na schôdzi OSN pre ich nenažranosť a nemilosrdnosť. Tieto udalosti prinútili Castra nechať Cheho padnúť, ale nie oficiálne. Na pár mesiacov zmizol. Pokúsil sa o revolúciu v Kongu. Vycvičil 120 kubáncov, ktorý ale nemali šancu proti francúzskym vojenským silám, ktoré masakrovali bez milosti celé dediny. Posledné dobrodružstvo zažil v Bolívii, kde ho zajala jednotka bolívskej armády. Deň neskôr bol na príkaz CIA a prezidenta Lyndona Bainesa Johnsona zastrelený. Ešte pred svojím odchodom do Bolívie napísal Fidelovi Castrovi rozlúčkový list, ktorý po jeho smrti Castro prečítal s Guevarovou rodinou pred celým kubánskym národom. Kvôli svojej povahe sa stal idolom pre nespokojnú mládež v neskorých šesťdesiatych rokoch.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.