Gaius Caesar Caligula (životopisný referát)Otec Gaia Caesara bol Germanicus. Germanicus mal za manželku Agrippinu a mal s ňou deväť detí. Dve z nich zomreli ešte ako nemluvňatá, tretie už v dospievajúcom veku. Ostatné deti prežili otca a to tri dcéry – Agrippina, Drusilla a Livilla, a traja synovia – Nero, Drusus, a Gaius Caesar.Gaius Caesar sa narodil posledného Augusta za konzulátu svojho otca a Gaia Capitóna. Miesto jeho narodenia nie je známe, pretože sa o tom správy autorov rozchádzajú. Priezvisko Caligula dostalo sa mu žartom v tábore, pretože bol vychovávaný medzi vojakmi a nosil šaty ako oni. Caligula je vlastne zdrobnené podstatné meno od caliga – vojenská topánka. Týmto spôsobom života si neskôr získal ich lásku a priazeň.

To sa najzreteľnejšie prejavilo vtedy, keď po Augustusovej smrti utíšil vzbúrených vojakov, ktorí sa takmer nechali strhnúť k nepremysleným činom.Keď mal devätnásť rokov, pozval ho Tiberius na Capri a v ten istý deň si dal prvý raz oholiť fúzy a obliekol si mužskú tógu. Nedostalo sa mu však pri tom takých pôct ako napríklad jeho bratom v deň ich dospelosti. Pri pobyte na Capri sa nedal nikdy vyprovokovať k prejavom nespokojnosti a svoje vlastné útrapy znášal s neuveriteľnou pretvárkou. Predsa však ani v tomto období nevedel potlačiť svoje kruté nerestné sklony. Vášnivo rád sa zúčastňoval na vykonávaní trestov a na popravách odsúdencov, po nociach sa túlal po krčmách a nevestincoch. Tiberius zhovievavo znášal jeho správanie dúfajúc, že sa tak skrotí jeho divá povaha.

Vyhlásil, že Gaius žije na svoju vlastnú záhubu a na záhubu všetkých ostatných, a že v ňom vychováva zmiju pre rímsky národ a Faetónta pre celý svet (syn boha slnka – pozn.).Po nejakom čase sa oženil s Iuniou Claudillou, ktorá však čoskoro zomrela pri pôrode. A tak zviedol Enniu Naeviu, manželku Macróna a sľúbil jej manželstvo, ak sa dostane k moci. Keď sa stal vládcom, splnili sa želania rímskeho národa. Bol to panovník, ktorého všetci tak túžobne očakávali. Sympatie verejnosti si získaval tým, že rehabilitoval všetkých odsúdencov a vypovedaných z vlasti. Odpustil všetky previnenia, ktoré sa datovali z predchádzajúceho obdobia. Dva razy dal rozdeliť medzi ľud dary, a to po 300 sesterciov a dvakrát vystrojil hostinu pre senátorov a jazdcov a pozval aj ich manželky s deťmi. Často usporadúval divadelné predstavenia rôzneho druhu a na rozličných miestach. V Syrakúzach dal opraviť hradby, ako aj chrámy bohov. Vykonal ešte mnoho dobrých vecí, ale v skutočnosti to bol netvor. Prikázal priviesť z Grécka umelecky cenné sochy najviac uctievaných bohov, medzi nimi aj sochu Dia Olympského, dal im odraziť hlavy a namiesto nich postaviť sochy svojej vlastnej hlavy. Dal vystavať osobitý chrám pre svoje božstvo, v ktorom stála jeho socha zo zlata v životnej veľkosti. Každý deň obliekali sochu do takých šiat, aké mal on sám. Jeho krutá povaha sa prejavila, keď stúpla ceny dobytka, ktorým kŕmili divé zvieratá.

Vtedy vybral niekoľko odsúdencov a dal ich hodiť ako potravu šelmám. Pri jednej veselej hostine sa zrazu pustil do ohromného smiechu a keď sa ho konzuli sediaci vedľa neho podlízačsky spýtali, čomu sa smeje, povedal „Čomu inému, ako že vás oboch môžem dať jediným pokynom ruky ihneď zaškrtiť“So všetkými svojimi sestrami páchal krvismilstvo. Jednu z nich, Drusillu, mal najradšej a verejne s ňou žil, ako so svojou zákonitou manželkou. Je dobre známe, že mal pomer s prostitútkou Pyrallidou a okrem toho ani jednu ženu zo vznešeného rodu nenechal na pokoji. Obyčajne ich pozýval spolu s manželmi k sebe na hostinu. Kedykoľvek sa mu chcelo, vyšiel z jedálne a dal si zavolať tú, ktorá sa mu najviac páčila. Keď sa potom o chvíľu vracal, verejne ju chválil, alebo hanil vypočítavajúc, čo sa mu páčilo, alebo nepáčilo na jej tele. Keď sa vydávala Livia Orestilla za Gaia Pisóna, prišiel aj on na jej svadbu a rozkázal si ju odviesť k sebe, ako svoju manželku. O niekoľko dní ju odohnal preč a po dvoch rokoch ju poslal do vyhnanstva.Nepodnikal nijaké výpravy a len raz sa pustil do vojny proti Germánii. Zomrel 24. januára 214 -216 n.l.