K satirickému žánru krátkych próz sa vrátil v rozsiahlej trilógii Humoresky a iné kratochvíle (1984), Nové humoresky a iné kratochvíle (1986) a Posledné humoresky a iné kratochvíle (1986). Zaznamenať treba aj nové, prepracované a rozšírené vydanie diela Niet prístavov (1990). Výberom zo satirických čŕt je kniha Zastavený čas (1990). Do lekárskeho prostredia tematicky siahol v novele Fascikel S (1991), ktorú aj zdramatizoval ako televíznu hru. Sedem noviel zo života súčasných ľudí rôznych generácií zhrnul do knihy Poľahčujúce okolnosti (1991). Aktuálne témy zo života ľudí v období normalizačnej totality sú obsahom knihy kratších próz My, čo nechceme byť menovaní (1992). Sarkastickým pohľadom na amorálnosť nedávnych rokov totality je aj novela Velikán, čiže život a dielo profesora Bogoviča (1992). K najnovším prózam Petra Karvaša patria minidrámy Dialógy intímne (1994), kniha esejí V úvodzovkách (1995), cestopisy Idúcky ta a spiatky (1996) a apokryfy Tajomstvo Sfingy (1997), v ktorých uplatnil pôsobivý ironický nadhľad nad dejinami, ale aj pochopenie pre slabosti ľudí, ktorí v nich hrajú veľké i celkom malé úlohy.

Rovnocenným literárnym žánrom v tvorbe P. Karvaša je dráma. Je výrazným predstaviteľom slovenskej dramatickej literatúry druhej polovice 20. storočia. Možno povedať, ža každá inscenácia jeho hry bola významnou kultúrnou udalosťou. Napísal tieto dramatické diela: Meteor (1945), Spolok piatich „P“ (1948), Bašta (1948), Návrat do života (1949), Hanibal pred bránami (1949), Ľudia z našej ulice (1951), Srdce plné radosti (1954), Pacient sto trinásť (1955), Diplomati (1958), Polnočná omša (1959), Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana (1960), Antigona a tí druhí (1961), Jazva (1963), Veľká parochňa (1964), Experiment Damokles (1966), Absolútny zákaz (1970). Po nútenej pätnásťročnej prestávke mu Poetický súbor Novej scény v Bratislave uviedol hru Súkromná oslava (1986). Knižný výber z jeho dramatických diel vyšiel roku 1987 pod názvom Sedem hier a autor doň zaradil hry napísané v 70. a 80. rokoch Nultá hodina, Hmlisté ráno, Súkromná oslava, Dvadsiata noc, Zadný vchod, Nebo—peklo a Nočná návšteva. Samostatne vydal hru Vlastenci z mesta Yo čiže Kráľovstvo za vraha (premiéra 1995) a dve jednoaktovky Sedem svedkov a Malá anketa, ktoré vyšli pod spoločným názvom Vypočúvanie. K najdôležitejším televíznym a rozhlasovým hrám Petra Karvaša patria: Prípad Podstavec, Sedem svedkov, Zločin Dariny Picoňovej, Chuť chrenu, Malá anketa.

Treťou oblasťou tvorivých záujmov P. Karvaša je divadelná veda.