Narodil sa 17. 5. 1860 v Jasenovej a zomrel 21. 5. 1928 v Pakraci pri Lipiku.Vlastným menom Matej Bencúr. Pochádzal z rodiny slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov. Študoval v Jasenovej, na gymnáziu v Revúcej, na gymnáziu v Martine, v Banskej Bystrici. V jeseni 1875 prešiel na učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a v roku 1878 nastúpil na učiteľské miesto v Jasenovej, kde učil do augusta 1884. Roku 1883 uverejnil v Národných novinách prvú poviedku ( Na hradskej ceste) a od tých čias pravidelne publikoval svoje práce najmä v Slovenských pohľadoch. Počas štúdia intenzívne literárne tvoril a aktívne pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan. V týchto rokoch sa prejavil aj ako publicista ( fejtóny o pražskom živote, divadelné kritiky, článok o oravskom hlade) a prekladateľ. Dňa 25. 7. 1893 bol promovaný na doktora medicíny. Prázdniny prežil na Slovensku, dvojmesačnú prax absolvoval v Prahe. V novembri sa rozhodol uchádzať sa o miesto obecného lekára v Dalmácii. 6. januára 1894 prišiel na ostrov Brač.

Pričinením rodiny Didolićovcov, s ktorými sa spoznal už v Prahe, sa stal obecným lekárom v obci Selca i s pridruženým obvodom. 23. októbra sa oženil s Pericou Didolićovou, dcérou svojho priateľa a priaznivca. 2. júna 1907 odišiel s manželkou do Južnej Ameriky. V júli 1907 došiel do Buenos Aires, po krátkom čase prešiel do Santiaga, kde pracoval v nemocnici a urobil nostrifikačné skúšky. 14. decembra 1908 sa natrvalo usadil v Chile v meste Punta Arenas medzi tamojšími juhoslovanskými vysťahovalcami. Bol mimoriadne obľúbeným lekárom, členom a funkcionárom viacerých svojpomocných spolkov. Počas svetovej vojny stratil takmer úplne styk so Slovenskom. Po vzniku Československej republiky však hneď hľadal možnosť návratu a nadviazal písomný kontakt najmä s Jozefom Škultétym. Návrat na Slovensko musel odložiť pre hospodársku krízu v Chile, ktorá mu znemožňovala usporiadať si majetkové veci. V lete 1922 sa Kukučín aj s manželkou vydal na cestu do vlasti. Krátko sa zdržal v Paríži a 12. septembra prišiel do ČSR. Znovu začal literárne tvoriť. Vydal hru Bacúchovie dvor a intenzívne študoval materiály pre historický román zo štúrovských čias. V rokoch 1923- 1925 býval striedavo v chorvátskych mestách a kúpeľoch Zadar, Split, Záhreb, Crikvenica a Lipik, chodil však na dlhšie návštevy na Slovensko.

Literárne dielo Martina Kukučína nielen svojím rozsahom, ale i svojou ideovo- umeleckou koncepciou patrí k najzávažnejším hodnotám slovenskej prózy. Jeho začiatočnícke práce z roku 1882- 1884 tvoria dve charakteristické skupiny. V prvej sú väčšinou poviedky z remeselníckeho prostredia s jasnými stopami sentimentálno- romantického klišé v postavách i kompozícii. Sú to rukopisné práce: Čo komu súdenô, Život- ľúbosť, Falošnosť a publikované obrázky: Na hradskej ceste, Čas tratí- čas platí, Máje, Pán majster Obšíval a Susedia. Druhú skupinu tvoria realistické črty z dedinského života Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Hody, Hajtman a Obecné trampoty. Roky 1884- 1886 sú obdobím Kukučínovho umeleckého dozrievania v Jasenovej, V Šoprone i v Prahe.

Patria sem poviedky a črty Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Panský hájnik, Na svitaní, Neprebudený, O Michale, Ako sa kopú poklady, Pozor na čižmy, Veľkou lyžicou, Sviatočné dumy, Tri roje cez deň. JEHO TVORBA:Próza: Na obecnom salaši Z našej hradskej Pred skúškou Na stanici Úvod k vakáciám Mladé letá Regrúti Visitatio canonica Tichá voda Do školy Po deviatich rokoch Koniec a začiatok Dies irae... Rysavá jalovica Mať voláPoviedka: Preháňanky Za ženou Dedina v noci Vianočné oblátky Keď báčik z Chochoľova umrie... Na podkonickom bále Zakáša- darmo nie Dve cesty Mišo Koniec a začiatok Po deviatich rokoch Zo stupňa na stupeň Zápisky zo smutného domu