Narodil sa 3. januára 1942 v Humennom v úradníckej rodine. Základnú a strednú školu vychodil v rodisku (1956—1959). Po štúdiu histórie a ruštiny na FFUK v Bratislave (1959—1964) pôsobil ako stredoškolský profesor v Partizánskom (1965—1959) a v Bratislave (1966—1968). Roku 1968 začal pracovať v Ústave dejín európskych socialistických krajín SAV, roku 1981 prešiel do Historického ústavu SAV, kde pôsobí vo funkcii riaditeľa.

Ako historik sa venuje výskumu slovenských a stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia. Je autorom odborných publikácií Od Dvojspolku k politike anšlusu (1979), Muži deklarácie (1991), Nemecko a nemecká menšina na Slovensku 1871—1945 (1991), kníh literatúry faktu s historickou tematikou Slovensko v Rakúsko–Uhorsku (1996), Milan Rastislav Štefánik (1996), učebníc dejepisu pre základné i stredné školy. Veľkolepým projektom sú jeho Dejiny Slovenska, ktoré vyšli roku 1998 v českom vydavateľstve Lidové noviny.

Literárne je činný od stredoškolských štúdií, keď prispieval do študentského časopisu Cesta mladých. Neskôr publikoval poéziu i prózu v literárnych časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady a v iných. Knižne debutoval zbierkou tematicky i tvarovo rôznorodých poviedok a čŕt Prevteľovania (1971), v ktorej nadviazal na tradície lyrizovanej prózy. Pokusom o tvarový experiment bola básnická zbierka Zväčšeniny (1973).

V spolupráci s Jánom Gazdíkom vydal knižku Kolejáci (1990) o slovenských študentoch v pražskej „Štefánikovej koleji“. Pre deti napísal cyklus poviedok Tajomstvá (1978), v ktorých umelecky presvedčivo stvárnil vážne aj veselé príhody chlapca z predmestia a na ich pozadí vzájomné vzťahy súčasných detí. Nasledovali prózy Deväť studničiek (1984) a Prvý deň prázdnin určené mladším čitateľom.

Kováčovu mnohostrannosť dokazuje aj jeho rozhlasová hra Studňa (1980), zasadená do športového prostredia, zo života dospievajúcej mládeže. Pre televíziu napísal hry pre mládež Chlapské leto (1975) a Yetiho stopy (1976).