Narodil sa 22. decembra 1943 v Jakubove v robotníckej rodine. Základnú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1963 na Gymnáziu v Malackách. Potom študoval na FF UK v Bratislave, odbor filozofia a história. Ešte počas štúdia sa stal externým redaktorom vydavateľstva Tatran. V práci v tomto vydavateľstve pokračoval aj po skončení vysokoškolského štúdia ako tlačový redaktor. Pre svoje občianske a politické postoje k udalostiam roku 1968, prezentované najmä publicistickou tvorbou v časopisoch Echo a Reflex, bol totalitným režimom diskriminovaný. Vylúčili ho zo ZSS a nemohol publikovať. V rokoch 1972–1976 pracoval v Univerzitnej knižnici v Bratislave ako dokumentátor, potom ako referent na Zväze slovenských výtvarných umelcov. Od roku 1981 bol redaktorom pre pôvodnú tvorbu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V súčasnosti je šéfredaktorom Slovenských pohľadov.

Po publicistickej a básnickej príprave v rôznych časopisoch knižne vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Slávnosti baránkov (1969). Zakrátko vydal ďalšiu básnickú zbierku O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek (1970). V oboch zbierkach sa prezentoval ako básnik citlivý k fenoménu jazyka, čo sa prejavilo najmä v lexike uvádzaním objavných novotvarov. Tematicky zostal v skúsenostnej polohe mladého človeka očareného láskou a jej erotickými prejavmi. Po dlhšej prestávke sa prihlásil básnickou zbierkou Čerešňový hlad (1979), ktorá je lyrickou reflexiou básnika očareného možnosťami materinského jazyka. Podobne možno charakterizovať aj jeho ďalšie dve básnické zbierky Tichá domácnosť a Erosnička (obe 1981), tematicky inšpirované problémami súčasného človeka s dôrazom na jeho citový život, v ktorom má nezastupiteľné miesto aj erotika. Básnickými zbierkami Moravianska venuša a Maľované jarmá (obe 1986) sa začína druhá etapa Moravčíkovej básnickej tvorby, cieľavedome zameraná na otázky a problémy našej histórie a na hľadanie koreňov nášho národného spoločenstva. V tomto úsilí pokračuje autor aj v zbierke Pŕhľavie (1989), v ktorej však nechýbajú ani básne s ľúbostnou tematikou, pravda, už aj s poznaním bolestivých stránok tohto ľudského citu. Hra so slovami a zvukmi charakterizuje aj zbierku Idiotikon (1989). Básne reagujúce na novú spoločenskú situáciu, popri tradičných moravčíkovských témach, prinášajú zbierky Ľudský sendvič (1991) a Vlčie hrdličky (1996). Plná všetkých korenistých prísad autorovho básnického naturelu je zbierka Med omšových lúk (1998).