Básnik vytrvalo zbiera „rosu“ slov a slovíčok, aby z nich vytvoril jagavý, dlho kvitnúci očarujúci celok.

Od začiatku 80. rokov sa Š. Moravčík venuje aj tvorbe pre deti. Napísal pre ne knihy básní a próz Raketa so zlatým chvostom (1980), Abeceda šantí (1982), Chichôtka (1985), Kvadakum–hadakum alebo Knižka za všetky drobné (1986), Adam v škole nesedel (1987), Zlomjazýček (1989), Prvý bozk (1991), Drevené želiezko alebo Knižka jedna radosť (1993), Kráľ slova (1996), Prvák, prvák, vystrč rožky! (1997). Vo všetkých sa prejavil ako majster jazyka, do krajnosti využívajúci jeho možnosti. Dielam nechýba vtip, hravosť, slovný a rýmotvorný experiment. Očarenie nevyčerpateľnými možnosťami jazyka autor podčiarkuje svojím obdivom a láskou k jeho tvorcom.

Ďalšou oblasťou tvorivého úsilia Š. Moravčíka je próza. Z prežitej skúsenosti na rodnom Záhorí napísal dvojdielny román Sedláci (I. diel 1988, II. diel 1992), ktorý je svojráznym obrazom života roľníka tohto regiónu v posledných desaťročiach. Z ľudovej slovesnosti Záhoria čerpal aj v knihe humoresiek V Kiripolci svine kujú (1989), v ktorej bohato využil záhorácky dialekt, záhorácke povesti spracoval v Tajnej knihe Záhorákov (1994). Kniha Sťahovanie rieky (1988) je umeleckou reportážou o stavbe vodného diela na Dunaji. V zbierke poviedok Mlynárka má holubičku (1990) sa prejavil ako autor schopný postrehnúť viacvýznamovosť slova a zvukomalebnosť slovných spojení. Svoje poetologické postupy sa pokúsil vysvetliť v knihe esejí Mágia reči (1992).