Štefan Moravčík životopis

Narodil sa 22. decembra 1943 v Jakubove v robotníckej rodine. Základnú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1963 na Gymnáziu v Malackách. Potom študoval na FF UK v Bratislave, odbor filozofia a história. Ešte počas štúdia sa stal externým redaktorom vydavateľstva Tatran. V práci v tomto vydavateľstve pokračoval aj po skončení vysokoškolského štúdia ako tlačový redaktor. Pre svoje občianske a politické postoje k udalostiam roku 1968, prezentované najmä publicistickou tvorbou v časopisoch Echo a Reflex, bol totalitným režimom diskriminovaný. Vylúčili ho zo ZSS a nemohol publikovať. V rokoch 1972–1976 pracoval v Univerzitnej knižnici v Bratislave ako dokumentátor, potom ako referent na Zväze slovenských výtvarných umelcov. Od roku 1981 bol redaktorom pre pôvodnú tvorbu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V súčasnosti je šéfredaktorom Slovenských pohľadov.

Po publicistickej a básnickej príprave v rôznych časopisoch knižne vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Slávnosti baránkov (1969). Zakrátko vydal ďalšiu básnickú zbierku O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek (1970). V oboch zbierkach sa prezentoval ako básnik citlivý k fenoménu jazyka, čo sa prejavilo najmä v lexike uvádzaním objavných novotvarov. Tematicky zostal v skúsenostnej polohe mladého človeka očareného láskou a jej erotickými prejavmi. Po dlhšej prestávke sa prihlásil básnickou zbierkou Čerešňový hlad (1979), ktorá je lyrickou reflexiou básnika očareného možnosťami materinského jazyka. Podobne možno charakterizovať aj jeho ďalšie dve básnické zbierky Tichá domácnosť a Erosnička (obe 1981), tematicky inšpirované problémami súčasného človeka s dôrazom na jeho citový život, v ktorom má nezastupiteľné miesto aj erotika. Básnickými zbierkami Moravianska venuša a Maľované jarmá (obe 1986) sa začína druhá etapa Moravčíkovej básnickej tvorby, cieľavedome zameraná na otázky a problémy našej histórie a na hľadanie koreňov nášho národného spoločenstva. V tomto úsilí pokračuje autor aj v zbierke Pŕhľavie (1989), v ktorej však nechýbajú ani básne s ľúbostnou tematikou, pravda, už aj s poznaním bolestivých stránok tohto ľudského citu. Hra so slovami a zvukmi charakterizuje aj zbierku Idiotikon (1989). Básne reagujúce na novú spoločenskú situáciu, popri tradičných moravčíkovských témach, prinášajú zbierky Ľudský sendvič (1991) a Vlčie hrdličky (1996). Plná všetkých korenistých prísad autorovho básnického naturelu je zbierka Med omšových lúk (1998).

Básnik vytrvalo zbiera „rosu“ slov a slovíčok, aby z nich vytvoril jagavý, dlho kvitnúci očarujúci celok.

Od začiatku 80. rokov sa Š. Moravčík venuje aj tvorbe pre deti. Napísal pre ne knihy básní a próz Raketa so zlatým chvostom (1980), Abeceda šantí (1982), Chichôtka (1985), Kvadakum–hadakum alebo Knižka za všetky drobné (1986), Adam v škole nesedel (1987), Zlomjazýček (1989), Prvý bozk (1991), Drevené želiezko alebo Knižka jedna radosť (1993), Kráľ slova (1996), Prvák, prvák, vystrč rožky! (1997). Vo všetkých sa prejavil ako majster jazyka, do krajnosti využívajúci jeho možnosti. Dielam nechýba vtip, hravosť, slovný a rýmotvorný experiment. Očarenie nevyčerpateľnými možnosťami jazyka autor podčiarkuje svojím obdivom a láskou k jeho tvorcom.

Ďalšou oblasťou tvorivého úsilia Š. Moravčíka je próza. Z prežitej skúsenosti na rodnom Záhorí napísal dvojdielny román Sedláci (I. diel 1988, II. diel 1992), ktorý je svojráznym obrazom života roľníka tohto regiónu v posledných desaťročiach. Z ľudovej slovesnosti Záhoria čerpal aj v knihe humoresiek V Kiripolci svine kujú (1989), v ktorej bohato využil záhorácky dialekt, záhorácke povesti spracoval v Tajnej knihe Záhorákov (1994). Kniha Sťahovanie rieky (1988) je umeleckou reportážou o stavbe vodného diela na Dunaji. V zbierke poviedok Mlynárka má holubičku (1990) sa prejavil ako autor schopný postrehnúť viacvýznamovosť slova a zvukomalebnosť slovných spojení. Svoje poetologické postupy sa pokúsil vysvetliť v knihe esejí Mágia reči (1992).