Ľudovít Štúr

* 28. októbra 1815 - Uhrovec, +12.1. 1856 – Modra (40ročný)

Bol básnikom, politikom, novinárom, jazykovedcom a vodcom slovenského národného povstania. Vyrastal v rodine učiteľa a organistu Samuela Štúra a Anny Štúrovej (rodená Michalcová). Obaja boli pre neho veľkým vzorom, a to najmä otec ktorý syna čiastočne vzdelával – napríklad položil u Ľudovíta základy latinčiny. Počas svojho života Ľudovít ovládal latinský, nemecký, grécky, poľský, ruský, maďarský, francúzsky, chorvátsky, hebrejský a anglický jazyk. Bol jedným z najdôležitejších osôb, ktoré sa pričinili na uzákonenení spisovnej slovenčiny. Vzorom pre spisovnú slovenčinu sa napokon stalo stredoslovanské nárečie.

Veľmi dôležité pre uzákonenie spisovného slovenského jazyka boli jeho jazykovedné diela: Narečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. Študoval v Rábe, Bratislave, Halle. V roku 1835-36 vznikla Spoločnosť česko-slovanská a Ľudovít bol v rokoch 1835-38 jej predsedom. Napokon sa vrátil roku 1840 späť do Bratislavy kde prednášal na katedre reči a literatúry československej. Bohužiaľ ho však zbavili tohto zamestnania. Ľudovít chcel vydávať slovenské noviny. Vďaka jeho snahe vyšlo roku 1845 prvé vydanie pod názvom Slovenské národné noviny (Slovenskje národnje novini). Keď jeho brat Karol na následky ťažkej choroby umrel, Ľudovít sa rozhodol vycestovať do Modry za vdovou a siedmimy polosirotami.

Jedného januárového dňa sa Ľudovít vybral aj s dvomi synovcami na poľovačku. Na zamrznutej pôde pri preskakovaní potoka sa však nešťastne pošmykol a jeho odistená zbraň mu vyletela z rúk a postrelila ho do nohy. Okoloidúci na voze ho našťastie našiel a rýchlo zaviezol do domu kde Ľudovít žil s vdovou a deťmi. Tam sa o zraneného postarali a zavolali doktora. Ľudovít sa rýchlo zotavoval. O niekoľko týždňov už nechcel neustále oddychovať a požiadal doktora, aby mu natiahol nohu. Doktor ho upozornil, že ešte nie je vhodný čas na naťahovanie, ale Ľudovít naliehal. Doktor však nohu zle natiahol, rana sa otvorila a začala silno krvácať. Nikto mu už nemohol pomôcť, a tak na následky vykrvácania bohužiaľ zomrel.

Študenti – následovníci Štúra si hovorili štúrovci. Stali sa z nich revoluční básnici. Patrili medzi nich Janko Kráľ, Ján Botto, Samuel Chalupka a Andrej Sládkovič. Najdôležitejšia udalosť pre štúrovcov bol zrejme pamätný výlet na Devín. Tu každý z nich prijal druhé meno ktoré bolo slovanského pôvodu. Napríklad Ľudovít prijal meno Velislav. Nešťastnou náhodou sa teda skončil ťažký, ale veľmi zmysluplný život stvoriteľa spisovného slovenského jazyka, učiteľa ktorý vkladal národné cítenie do mladých ľudí a človeka, ktorý miloval svoj národ a vlasť...