Aj keď dnes patrí medzi najúspešnejších futbalových brankárov, ako malý mal Fabien Barthez bližšie k inému športu – rugby. Už jeho starý otec sa vášnivo venoval hre so šišatou loptou, otec Alain dokonca raz štartoval za národný tím Francúzska.

„Vedeli sme, že Fabien je mimoriadne talentovaný. Keby si vybral iný šport, tak aj v ňom by sa zrejme dostal do reprezentácie,“ tvrdí dnes otec slávneho brankára. Mladý Fabien vtedy fandil St. Etienne, zbieral dresy a chodil do chlapčenskej školy, ktorú z duše nenávidel. Celá rodina i s matkou Joëlle a staršou sestrou Geraldine žila v juhofrancúzskom meste Lavelanet, známom aj ako jedna zo zastávok Tour de France.

Miestny futbalový klub mu nesedel a preto v roku 1990 odišiel skúsiť šťastie do Toulouse, odkiaľ ho v roku 1992 vytiahol slávny Olympique Marseille. Hneď v prvej sezóne mu Barthez dopomohol k zisku domáceho titulu a triumfu v Lige majstrov, keď vo finále vychytal AC Miláno i s van Bastenom v útoku. Radosť z úspešnej sezóny však zhatila úplatkárska aféra, po ktorej bol vtedy druhý najbohatší klub planéty preradený do druhej ligy.

Fabien sa rozhodol zostať a v nasledujúcom roku znovu vrátil do revolučného mesta najvyššiu súťaž. Vďaka tomu sa o neho začali zaujímať ďalšie kluby. Netrvalo dlho a Barthez sa sťahoval do Monaka. Tam potvrdil svoju povesť a behom päťročného angažmá dopomohol klubu ku dvom ligovým titulom. Základom jeho umenia bol vynikajúci reflex a nadpriemerné odrazové schopnosti, vďaka tomu mohol sťahovať centrované lopty z hláv ďaleko vyšších útočníkov. Fanúšikovia obdivovali tiež jeho kopaciu techniku; ľavonohý brankár bez zaváhania odkopával skákavé lopty bez obáv z chyby, ktorá by jeho tím mohla stáť veľa. Na medzinárodnom poli debutoval Barthez 26. mája 1994 proti Austrálii. Pokiaľ však bol strážcom svätyne Bernard Lama, jeho konkurenti takmer nedostávali priestor.

Lenže parížsky brankár si zavrel dvere aférou s užívaním marihuany a pre Fabiena sa naskytla príležitosť preraziť. Chytil sa jej pevne a na majstrovstvá sveta 1998 cestoval už ako jasná jednička medzi tyčami. Šampionát na domácej pôde doviedli Francúzi ku slávnemu víťazstvu, Barthez bol vyhlásený najlepším brankárom. Opojnú radosť si s tímom vychutnal znovu na Euro 2000 v Belgicku a Holandsku. Tak perfektného brankára už nemohli v Monaku udržať, aj napriek tomu že na jeho plat vraj prispieval sám princ Albert. Fabien sa totiž ocitol v hľadáčiku mocného Manchesteru United, ktorého tréner Alex Ferguson hľadal náhradu za odchádzajúcu legendu Petera Schmeichela.

V predstavách škótskeho trénera pôvodne figurovali Oliver Kahn a Gianluigi Buffon, prednosť ale nakoniec dostal holohlavý brankár z Francúzska. Na konci sezóny 1999/2000 Barthez prestúpil na Old Trafford za 7,6 milióna libier, čím sa stal najdrahším brankárom planéty. Na angažovanie v Premier League dnes francúzsky brankár spomína so zmiešanými pocitmi. V prvej sezóne síce pomohol klubu získať „povinný“ titul, nedokázal ale zabezpečiť úspech v Lige majstrov. Jeho výkony brzdilo zranenie chrbta, naviac si ťažšie zvykal na atmosféru uzavretých anglických štadiónov. „Keď idete na trávnik, je to strašný hukot. Niekedy mám veľké problémy sa sústrediť,“ popísal vtedy Barthez.

Do najhlbšej krízy sa prepadol v sezóne 2000/2001. Dvoma fatálnymi chybami umožnil svojmu krajanovi Thierrymu Henrymu otočiť vyhecovaný zápas s Arsenalom, neskorším majstrom anglickej ligy. Ďalšie hrubky pridal v dueloch s Newcastlom, Derby County a La Coruňou. Excentrický brankár z nie veľmi milovaného Francúzska musel čeliť frontálnym útokom médií, na čo nebol z vľúdneho Monaka zvyknutý. Jedna obchodná spoločnosť ho napr. chcela angažovať do reklamy na maslo, pretože je „bohatý, hladký a dá sa ľahko rozotrieť“.

Aj napriek tomu, že nemal v klube na ružiach ustlané, tréneri národného tímu ho ďalej stavali vo všetkých zápasoch. Zlatá éra reprezentácie však akoby skončila spolu s prestupom najväčších hviezd do špičkových klubov. Boli to herná ľahkosť Henryho, loptové kúzla Zidana, či neústupnosť Desaillyho. Unavení či zranení šampióni vypadli s hanbou hneď zo základnej skupiny. Už vtedy Barthez vážne uvažoval o konci kariéry, rozhodol sa však pokračovať. Počas sezóny 2002/3 bol Barthez definitívne v Manchesteru odsunutý na vedľajšiu koľaj. Šesť mesiacov sa neobjavil v žiadnom zápase, dokonca ani na lavičke pre neho nezostalo miesto. Medzi tyčami mal istotu nováčik kalifornský rodák Tim Howard, dvojku mu robil Roy Carroll. Až v jeseni vedenie klubu povolilo Barthezovi hosťovanie v Marseille.

„Keď som počul o tejto možnosti, dostal som úplne novú motiváciu. V Marseille som hral od mlada a naučil sa tam úplne všetko,“ vyznal sa brankár z lásky ku klubu. Hosťovanie sa v januári 2004 zmenilo v prestup, Manchester dostal náhradu 5 milióna libier. Znovu získanú sebadôveru demonštroval na ME 2004 v Portugalsku, kde Fabien podával heroické výkony. V prvom zápase s Anglickom chytil penaltu Davidovi Beckhamovi a umožnil tak famózny obrat, ktorý zariadil v nadstavenom čase Zidane. Dôležitými zákrokmi podržal tím nad vodou v zápase s Chorvátskom, od Švajčiarov dostal jediný gól. Lenže generácia rokov minulých akoby si nedokázala poradiť s outsidermi: vo štvrťfinále prehrala s Grékmi tesne 0:1 a opäť odchádzala so sklonenou hlavou. A za posledný reprezentačný úspech v jeho kariére možno považovať druhé miesto na MS 2006 v Nemecku.

Fabien síce urobil mnoho chýb, ale jeho tím ho podržal a Francúzi porazili aj favorizovanú Brazíliu. A vo finále s Talianmi stratili titul až po penaltovom rozstrele.