Jean-Jacques Rousseau životopis

Patrí k najplyvnejším mysliteľom v ľudských dejinách. Tvrdil, že človeka pôvodne "ušľachtilého divocha", pokazila civilizácia a spoločenské inštitúcie a že vláda sa má riadiť priamo vôľou ľudu.

Jean-Jacques Rousseau sa najväčšmi preslávil ako politický filozof. Tvrdil, že všetci ľudia sa rodia ako slobodní a rovnoprávni a že spravodlivý štát musí chrániť dôstojnosť všetkých svojich občanov bez ohľadu na ich rodinný pôvod a spoločenské postavenie. "Človek sa rodí slobodný a všade je v reťaziach", napísal vo svojom najslávnejšom diele Spoločenská zmluva, ktoré vydal v roku 1762. Rousseau bránil práva obyčajných ľudí voči dedičným výsadám. Stal sa preto spolu s Voltairom hlavnou postavou osvietenstva, hnutia, ktoré kritizovalo stavovské výsady menšiny a chcelo skoncovať s mystériom náboženstva a s predsudkami a nahradiť ich racionálnym úsudkom. V knihe Emil alebo o výchove (1762) kritizoval Rousseau rímskokatolícku cirkev. Aby sa vyhol uväzneniu, utiekol z Paríža, ale vzápätí ho postihla dlhodobá duševná choroba. V januári 1766 odišiel na sedemnásť mesiacov do Anglicka. Keď sa znovu vrátil do Francúzska, trpel takmer paranoidnou utkvelou predstavou, že je stále prenasledovaný.

Emil je predovšetkým úvahou o pedagogike. Rousseau v ňom opisuje výchovu fiktívnej postavy žiaka. Tvrdí, že ľudia sú prirodzene dobrí, ale kazí ich spoločnosť. Preto by sa malo deťom umožniť vyvíjať sa vlastným tempom a podľa vlastných predstáv. Svoje miesto v spoločnosti by mali zaujať až vtedy, keď sa z nich stanú samostatné a sebestačné bytosti, pretože iba takí ľudia sa nedajú vtiahnuť do závistlivých a nepriateľských vzťahov. Keď mal Rousseau päťdesiatšesť rokov, oženil sa so svojou dlhoročnou milenkou a ochrankyňou Thérese Levasseurovou. Je takmer isté, že deti, ktoré sa im narodili, posielal do sirotinca. Toto obvinenie spôsobilo už za jeho života škandál a mnohí preto dodnes nechcú považovať Rousseaua za pedagogickú osobnosť. Jeho autobiografia Vyznanie patrí k najúprimnejším a najotvorenejším knihám, aké boli kedy napísané. Medzi jeho menej známe diela patria hudobné skladby, spisy, v ktorých sa zaoberá svojou obľúbenou botanikou, a román o divej a tajnej vášni Nová Heloisa (1761).

Aj keď sa narodil v Ženeve, priraďujú ho k najvýznamnejším Francúzom, ktorí mali najväčší vplyv na Francúzsku revolúciu (1789). Témy Rousseauovej politickej filozofie a jeho túžba po slobode, rovnosti a bratstve inšpirovali revolucionárov, ktorí chceli odstrániť výsady a nadvládu aristokracie.

Roku 1794 previezli jeho pozostatky do parížskeho Pantheónu, v ktorom sú uložení mnohí poprední Francúzi. Rousseau má dodnes vášnivých obdivovateľov aj ostrých kritikov. Kto si prečíta niektoré z jeho diel, nemôže k nemu ostať ľahostajný. .