Narodila sa 14. marca 1951 v Gelnici v rodine baníka. Do základnej a strednej školy chodila v rodisku. Po maturite roku 1969 rok pracovala ako robotníčka vo VSŽ v Košiciach a ako redaktorka Východoslovenských novín. V rokoch 1970–1975 študovala novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií pracovala ako novinárka na kultúrnom oddelení mládežníckeho denníka Smena, roku 1983 sa stala šéfredaktorkou detského časopisu Ohník. Od roku 1987 bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu. Roku 1990 ju kooptovali do SNR. V prvých slobodných voľbách roku 1990 ju zvolili za poslankyňu FZ ČSFR do Snemovne ľudu. Vo volebnom období 1992–1994 bola poslankyňou SNR, po vzniku Slovenskej republiky Národnej rady SR za SDĽ. V rokoch 1994–1997 pracovala ako redaktorka Nedeľnej Pravdy. Od roku 1998 je redaktorkou literárnej redakcie Slovenského rozhlasu.

Po niekoľkoročnej kultúrno–publicistickej činnosti a časopiseckej literárnej príprave knižne debutovala zbierkou próz Lastovičie hniezdo (1982), ktoré sú prepojené jednotiacim motívom baníckeho prostredia, ako aj hlavnej hrdinky Evy a niektorých ďalších postáv. Je to kniha o hľadaní súzvuku a porozumenia, a to i napriek rozporom a konfliktom, ktoré sú prirodzenou súčasťou každodenného života. Kniha Po prvej skúške (1984) je súborom desiatich poviedok zo súčasnosti. V centre všetkých príbehov sú ženy rôzneho veku a z rôznych sociálnych prostredí, a teda aj s diametrálne odlišnou životnou skúsenosťou. Spája ich však pocit emancipovanosti a úsilie rovnocenne sa zaradiť do života spoločnosti. V novele Šťastie je drina (1989) vyrozprávala príbeh súčasnej ženy, mladej psychologičky, ktorá vstúpi do manželstva bez hlbšieho citového zaujatia, no zúfalo túži po dieťati. Pozadie tohto príbehu je však pre autorku len kulisou na vyslovenie stanoviska k spoločenskej situácii súčasných žien. Z obdobia pôsobenia v parlamente napísala knihu spomienkových esejí Zo zápisníka poslankyne (1994). Svoje pôsobenie v slovenskej politike reflektuje v knihe Dusno (1997).