Ľudovít Štúr

Ľudovít štúr sa narodil v Uhrovci 29.10.1815 a zomrel 12.1.1856 v Modre.

Bol ideovým vodcom štúrovského hnutia, preto mu v slovenskej literatúre a kultúre patrí popredné miesto. Bol politikom, novinárom, básnikom, pedagógom a jazykovedcom. Jeho básnické dielo nie je rozsiahle. Básne vyšli v zbierke Spevy a piesne.

Pre slovenskú národnú kultúru má mimoriadny význam jeho jazykovedné dielo. Zaslúžil sa o uzákonenie spisovného jazyka v roku 1843. Potrebu slovenského jazyka zdôvodnil v diele Nárečia Slovenska. Prvou gramatikou slovenčiny je Náuka reči slovenskej. O význame piesní píše v diele O národných piesňach a povestiach plemien slovenských.

Jeho filozofické dielo Slovansko a svet budúcnosti zostalo nedokončené. Veľký význam mali Slovenské národné noviny, ktoré založil. Za sociálne a národné práva ľudí, zrušenie poddanstva sa zaslúžil ako poslanec Uhorského snemu za mesto Zvolen.