Študoval filozofiu, sociológiu, prírodné vedy a právo v Chicagu. V prvej svetovej vojne ho americkí Slováci vyslali podporit boj o vytvorenie ČSR v zmysle Clevelandskej dohody,
ktorej bol jedným z hlavných iniciátorov. T. G. Masaryk ho ale získal pre myšlienku československej národnej jednoty. Po vojne sa stal vedúcim čs. delegácie v Paríži na mierovej konferencii. On pripravil a v mene ČSR podpísal mierovú zmluvu s Mad'arskom v Trianone a d'alšie dohody. Pôsobil ako vel'vyslanec vo Vel'kej Británii a vo Francúzsku a ako zástupca Česko-Slovenska na významných konferenciách v Spaa, Janove, Haagu, Bruseli i Londýne. Zastupoval republiku v Spoločnosti národov a bol 14 rokov predsedom Kontrolného výboru tejto ustanovizne. Mal zásluhy na utvorení Malej dohody a čs.-francúzskej spojeneckej zmluvy.
Roku 1939 po obsadení Česka Nemeckom Francúzsko uznalo za vedúcu osobnost čs. štátu Š. Osuského, a nie Beneša. Povolilo mu aj vytvorit vo Francúzsku čs. armádu. Po okupácii Francúzska odišiel do Anglicka. Stal sa členom čs. exilovej vlády. Napriek jeho úprimnej česko-slovenskej orientácii Benešovi sa intrigánsky podarilo Š. Osuského z vlády vytlačif ( 1942), a to najmä za jeho úsilie zabezpečit v budúcej ČSR rovnoprávnosf Slovákov. Posledné roky strávil v USA, kde prednášal na mnohých univerzitách. Pôsobil aj ako poradca dvoch amerických prezidentov.
Univerzita v Dijone mu udelila čestný doktorát. Bol vyznamenaný rumunským vel'kokrížom a vysokými radmi v Grécku a Juhoslávii. Spoločnosf národov inštalovala v Paláci národov v Ženevejeho portrét a bustu, a tým mu vzdala čest, akej sa dostalo len niekol'kým najvýznamnejším diplomatom sveta. (131, 211, 268).