Napoleon Bonaparte životopis

Keď sa po porážke Francúzskej buržoáznej revolúcie vynoril na scéne dejín Napoleon Bonaparte,nik nepredpokladal,že raz bude vládnuť nielen Francúzsku, ale aj viacerým iným Európskym krajinám.Predsa sa však stal jedným z najvyznamnejších a najvinikajúcejších vodcov v dejinách.Napoleon prvý raz vzbudil všeobecnú pozornosť,keď zaútočil proti britskej flotile okupujúcej francúzsky prístav Toulon.V roku1795 potlačil vzburu v Paríži a čoskoro francúzske vojská pod jeho velením zvíťazili v Taliansku.V roku 1799 bol už Napoleon dosť silný,aby sa pomocou armády chopil moci.Sám sa vymenoval za prvého konzula a po chaose,ktorý zanechala revolúcia,obnovil moc francúzskej vlády.Zaviedol mnohé sociálne reformi a položil základy francúzskemu právnemu, vzdelávaciemu a finančnému systému.Napoleon bol vojenský génius,ktorý postupne ovládol Európu od Lamanškého prielivu až po hranice Ruska.Bol to francúzsky vojvodca a štátnik,jedna z najväčších postáv francúzskych a svätových dejín.Pochádzal z Korziky,slúžil vo francúzskej armáde, už ako mladý dôstojník získal v bitkách povesť neporazitelného. V roku 1799 uskutočnil prevrat, stal sa prvým konzulom francúzskej republiky a nastolil vojenskú diktatúru.V rokoch 1804 - 1815 ako Napoleon I.

bol francúzskym cisárom.Zreorganizoval a upevnil cenralistickú štátnu správu, právny poriadok, v roku 1804 vydal zákonník,ktorý v 19.storočí prevzali alebo z neho čerpali mnohé európske krajiny.Všestranne podporoval rozvoj hospodárstva.Veľkú pozornosť venoval armáde,vybudoval takzvanú veľkú armádu,ktorá bola pre neho hlavným nástrojom presadzovania francúzskej nadvlády v Európe a neskôr aj na svete.Zdemokratizoval velitelský zbor,do hodností a funkcií povyšoval najmä tých, čo sa osvečili v bojoch,rozpracoval nové zásady vojenskej stratégie a taktiky ako masové nasadenie vojsk v rozhodujúcich bitkách,využitie delostrelectva,starosť o morálku armády atď.Jeho vojvodcovské schopnosti sa prejavili v mnohých ťaženiach a bitkách, ktoré osobne viedol ako v bitke proti Rakúšanom v rokoch 1796 - 1797 v severnom Taliansku,v bitke pri Rivoli,atď.
Na dobytých územiach Talianska,Holandska,Belgicka,Nemecka a Poľska utvoril niekoľko nových štátnych útvarov, vďalších dosadil na trón svojich príbuzných a maršalov,všade šíril princípy nových štátnych poriadkov.Pre odpor ľudových más nedokázal poraziť Španielsko a Rusko,kde stratil skoro celú armádu.V roku 1813 utrpel porážku v takzvanej bitke národov pri Lipsku,po ktorej sa musel vzdať trónu a odísť do vyhnanstva na ostrov Elbu.Za pomoci svojich prívržencovsa v roku 1815 opäť ujal vlády vo Francúzku ľudia to volali stodňové cisárstvo v júni 1815 ho však pri belgickom Walterloo porazila spojená armáda Pruska a Veľkej Británie a zvyšok života dožil v britskom zajatí na Ostrove svetej Heleny.