Ladislav Ťažký životopis

Narodil sa 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu v rodine lesného robotníka. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci. V rokoch 1938–1940 pracoval ako príležitostný lesný robotník a na stavbe cesty Brezno–Detva. Potom začal študovať na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave, kde získal odborné vzdelanie kartografa. Odtiaľ ako desiatnik v zálohe narukoval na východný front, na Krym. Po vypuknutí SNP bola vojenská jednotka Ladislava Ťažkého internovaná v Rumunsku. Z tábora sa mu podarilo ujsť, no v severnom Maďarsku ho zatkli maďarskí vojaci a poslali do zajatia v Rakúsku. Tu pracoval na obnove bombardovanej Viedne až do skončenia vojny. Prvý rok po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc. V rokoch 1946–1948 bol sociálnym referentom na Okresnom národnom výbore v Brezne, potom štyri roky študoval v Prahe na Vysokej škole politických a hospodárskych vied. Po skončení štúdia sa usadil v Bratislave. V rokoch 1952–1957 pracoval ako referent na oddelení kultúry ÚV KSS, potom bol tri roky vedeckým ašpirantom Inštitútu spločenských vied v Prahe. Po zavŕšení štúdia sa niekoľko rokov venoval len literárnej tvorbe. V rokoch 1967–1969 pracoval v redakcii denníka Smena, ktorý sa stal najčastejším priestorom na jeho politické vyjadrenia k udalostiam roka 1968, najmä k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Pre tieto postoje a názory ho vylúčili z KSS a bol diskriminovaný aj s rodinou. Nesmel publikovať a nemohol získať ani primerané zamestnanie. Zamestnať sa mu podarilo až roku 1973, keď sa stal pracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby, kde zostal až do roku 1979, tri roky pracoval ako štipendista SLF na VD G–N. Odvtedy sa venuje výlučne literárnej a publicistickej tvorbe. Po novembri 1989 sa stal čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a členom Predsedníctva Matice slovenskej. V súčasnosti vykonáva čestnú funkciu predsedu Prezídia Matice slovenskej. Dvakrát bol kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky. Žije v Bratislave.

Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov časopisecky publikovanými poviedkami a fejtónmi. Debutoval roku 1962 dvoma zbierkami poviedok zakotvených v rodnom čiernobalockom kraji Vojenský zbeh a Hosť majstra Čerta. Ďalšie tri knihy naplno potvdili autorov epický talent. Je to novela Dunajské hroby (1964), román Amenmária. Samí dobrí vojaci (1964) a triptych baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov (1965), kde úvodnou novelou je už predtým samostatne publikovaná próza Dunajské hroby.

Dramatický proces združstevňovania slovenskej dediny sa mu podarilo zobraziť v románe Pivnica plná vlkov (1969). Bolo to kontrapunktické dielo s touto tematikou v našej literatúre a normalizátorská kritika ho neprijala najžičlivejšie. Možno aj preto sa autor v ďalších dielach vrátil k vojnovej životnej skúsenosti, a to v knihe piatich noviel Pochoval som ho nahého (1970) a v dvojdielnom románe Evanjelium čatára Matúša (1979), ktorý je pokračovaním príbehu čatára Matúša Zraza z románu Amenmária. V ďalšej tvorbe sa autor vrátil do hornatého rodného kraja stredného Slovenska. V poviedkovej knihe Márie a Magdalény (l983) vzdal úctu slovenským ženám, ktoré cez svoju materinskú obetavosť sú predurčené byť ochrankyňami rodu i národa. V románe Aj v nebi je lúka (l985) zobrazil život toho najbiednejšieho slovenského človeka a jeho pokoru pred životným osudom podal ako prejav heroizmu. Roku l988 vydal zaujímavo komponovaný román Pred potopou, ktorý je obrazom vzťahov ľudí pracujúcich na stavbe gabčíkovskej hydroelektrárne na Dunaji. Boľavé problémy súčasnosti sú temtickým okruhom knihy Smrť obchádza štadióny (l99O), ktorú autor adresuje predovšetkým mládeži. Román s detektívnou zápletkou Kto zabil Ábela? (l99l) možno charakterizovať ako psychologickú sondu do vzťahu dvoch blízkych ľudí. Osudy slovenských emigrantov v bližšej i vzdialenejšej minulosti sú témou noviel Fantastická Faidra (l99l), Dvanásť zlatých monarchov (1992) a Maršalova dcéra (1993), Zjavenie Sabiny. V knihe rozhovorov J. Leikert – L. Ťažký Testament svedomia (1996) sa Ťažký vyslovuje k viacerým stránkam našej národnej i ľudskej existencie. K doterajšej Ťažkého prozaickej tvorbe pribudli aj dve nové diela Vystúpila z obrazu (1998) a Útek z Neresnice.

Ladislav Ťažký je aj autorom esejí Očami pútnika, Literárne vrásky, Žime s citom v kráse a závažných publicistických vystúpení a diel (Zastavte paľbu! Prosím… Ľudia nie sú anjeli). Jeho dielo našlo ohlas i v zahraničí, viaceré prózy boli preložené do cudzích jazykov a ocenené najvyššími cenami. Má za sebou aj bohatú divadelnú, filmovú a úspešnú rozhlasovú tvorbu.