Narodil sa 27. júna 1941 v Palúdzke v rodine vysokoškolského pedagóga. Do základnej školy a do gymnázia chodil v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK roku 1965 bol roku redaktorom Slovenských pohľadov (do r. 1970), vydavateľstva Tatran a v rokoch 1976—1996 časopisu Romboid.

Knižne debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci (1965) zo života súčasných mladých ľudí. Po temer dvadsaťročnej prestávke, vyplnenej intenzívnou prekladateľskou tvorbou z anglickej a americkej literatúry, vydal novelu Prvá veta spánku (1983). Fabula novely vychádza z detektívnej zápletky s dôrazom na psychologickú analýzu konania postáv. Kompozične zaujímavé sú obe novely z knihy Kôň na poschodí, Slepec vo Vrábľoch i samostatne knižne vydaná novela Večne je zelený (obe 1989). Všetky tri novely sú fabulačne komponované na pozadí detektívnej i špionážnej zápletky, no autor posunul svoje rozprávanie až do polôh grotesky a absurdného humoru. Eskalácia citu (1989) je výber zo starších i ešte nepublikovaných poviedok. Ďalší súbor poviedok, tentoraz s prevahou ľúbostno–erotických motívov, ale s podtextom persifláže, vydal pod názvom Slovenský Casanova v jednej knihe s poviedkami Ladislava Grendela Okno po erotických snoch (1991). V policajno–kriminálnom prostredí sa odohráva dej novely Peší príbeh (1992). Jeho východiskovým bodom je surová vražda, zdanlivo motivovaná politicky, čo sa pre autora stáva zámienkou na kritiku absurdít totalitného režimu. Za knihu poviedok Krutý strojvodca (1996) získal niekoľko ocenení, o. i. Medzinárodnú literárnu cenu vo Vilenici. V roku 1998 mu vyšla kniha textov Okrídlená klietka (spolu s Tomášom Janovicom), ktorá okrem básní a aforizmov T. J. obsahuje texty P. V., ktoré vyšli pôvodne v r. 1995—1998 v prílohe denníka SME Fórum, v týždenníku Domino–fórum a v mesačníku OS č. 0—9/97. P. Vilikovský je aj prekladateľom epických diel angloamerickej literatúry (J. Aldrige, J. Conrad, W. Faulkner, M. Lowry, Th. Kenneally a ďalší).