referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Utorok, 28. januára 2020
Thomas Paine
Dátum pridania: 09.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jergusko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 978
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 14m 50s
Pomalé čítanie: 22m 15s
 

Obsah

Úvod
Thomas Paine
Politické myslenie v americkej revolúcii
Záver
Odkazy
Použitá literatúra

Úvod

Cieľom tejto seminárnej práce je opísať politické myslenie počas trvania Americkej revolúcie v rokoch 1775 až 1783. Na nasledujúcich stranách sa budem venovať myšlienkovým smerom ako takých, a taktiež skrz dvoch mysliteľov tej doby Thomasa Painea a Thomasa Jeffersona. Obidvaja sa veľkou mierou pričinili o ukotvenie demokratického zmýšľania na americkom kontinente. Ani jeden z nich nič nové do filozofie politiky nepriniesol. Ich význam spočíva v tom, že dokázali formulovať osvietenské myšlienky európskych odporcov despotizmu, akými boli Rousseau, Montesquieu, Voltaire či Locke, do zrozumiteľnej podoby, a dokázali ich aplikovať do každodennej politickej reality.

Thomas Paine

Thomas Paine sa narodil 29. januára 1737 v Thetforde Anglicku. Bol synom korzetára, ktorý videl pre svojho syna veľkú budúcnosť. Thomasovi sa ale nepodarilo ani dokončiť školu. Od 12 rokov sa venoval rôznym povolaniam ale ani u jedného sa neudržal dlhší čas. Počas práce daňového úradníka napísal svoje prvé minidielo s názvom Kauza Daňových úradníkov, v ktorom požadoval zvýšenie platu pre seba a pre svojich spolupracovníkov. Nakoniec v roku 1774 stretol v Londýne Benjamina Franklina ktorý mu pomohol emigrovať do Philadeplphie.

V novom meste sa Thomas začal úspešne rozvíjať ako žurnalista. Zúčastnil sa aj vojny za nezávislosť ale žiadne hrdinské výsledky nedosiahol. Do povedomia sa dostal v momente, keď vydal svoj pamflet Zdravý rozum (Common Sense) v januári 1776. Vydal ho anonymne, a rýchlo sa rozšíril medzi vzdelanými kolonistami. Bolo vytlačených a predaných okolo 120 000 výtlačkov, čo pri vtedajšej populácii amerických kolónií bolo astronomické číslo. Medzi hlavné príčiny popularity tohto hanopisu patrí jasné formulovanie požiadavky o nezávislosť amerických kolónií od britskej nadvlády. Paineova literárna sila vychádza zo schopnosti prezentovať komplexné myšlienky v čistej a zrozumiteľnej forme, na rozdiel od filozofického prístupu osvietenských filozofov v Európe. Paine mal schopnosť artikulovať myšlienky kolonistov a oživovať ich prirodzenú vôľu po slobode.

V prvej časti Zdravého rozumu sa píše O vzniku panstva a vlády v celku: „Niektorý spisovatelia spájajú spoločnosť a vládu do takej miery, že niekedy medzi nimi nemožno rozpoznať rozdiel; zatiaľ čo nie sú len odlišné podstatou, ale aj odlišne vznikali. Spoločnosť je vytvorená našimi prianiami, a panstvo našou skazenosťou. Prvé presadzuje naše šťastie pozitívne, spájaním našich náklonností, a druhé negatívne, ovládaním našich nerestí. Prvé nabáda na spájanie, druhé vytvára rozdiely. Prvé chráni, druhé trestá.“

Spoločnosť v každej svojej podobe je požehnaním, ale panstvo aj v tej najlepšej podobe je len nutné zlo, a v tej najhoršej netolerovateľné zlo. Panstvo podobne ako oblečenie, je symbolom stratenej nevinnosti. Odtiaľ pochádza výrok, že paláce kráľov sú postavené na ruinách raja. Človek sa musí vzdať časti svojho majetku, aby zabezpečil ochranu toho zvyšku. Toto činí z tej istej opatrnosti aká mu radí v každej inej chvíli si z dvoch vybrať to menšie zlo. Paine teda vidí panstvo ako spôsob ochrany majetku. Vláda je zlá, ale nevyhnutná súčasť spoločnosti. Zastáva názor, že inštitúcia, ktorá vie najlepšie, a najlacnejšie ochrániť majetok, je pre priateľná pre všetkých. Paine navrhuje, aby vláda bola jednoduchá, pretože „Čím je niečo jednoduchšie, tým ťažšie sa to pokazí, a ak sa to predsa pokazí, tak sa to ľahšie napráva.“2 Otvorene vystupuje proti politickému usporiadaniu Anglicka. Tvrdí, že toto usporiadanie bolo prijateľné, ba dokonca vznešené v časoch temných a otrockých, kedy vzniklo. Výhodou absolutistického zriadenia bola a je jeho jednoduchosť. Ak ľud trpí, vie s určitosťou určiť príčinu jeho utrpenia, a pozná naň liek. V Anglicku je politický systém taký komplikovaný, že ani tí najlepší politickí doktori nevedia nájsť liek na utrpenie ľudu.

Druhá časť pamfletu nesie názov O monarchii a dedičnom nástupníctve. Paine tvrdí, že neexistuje žiadna prírodná alebo nadprirodzená moc ktorá dokáže rozdeliť ľudí na kráľov a poddaných. Odsudzuje absolútne panstvo jednotlivca. Na začiatku sveta vraj neboli králi, preto neboli ani vojny. Paine príčinu vojen pripisuje práve pýche kráľov. Pri mnohých svojich teóriách sa odvoláva na Bibliu. Nie však ako na náboženskú knihu, ale ako kroniku starovekých dejín. Pátra po prvých židovských kráľoch a ich následníkoch.

Následníctvo: „K zlu monarchie sme pridali aj to o dedičnom nástupníctve. Ak majú všetci ľudia byť rovní, nikto nemôže uprednostňovať svoju rodinu ako nadradenú nad všetkými ostatnými naveky. Aj keď prvý kráľ možno zasluhuje nejaké pocty, jeho potomkovia môžu byť príliš nehodný zdediť ich. Jeden z najsilnejších argumentov proti hlúpemu následníctvu je, že príroda sama to neodobruje, a v dejinách nám to dokázala mnohokrát tým, že vymenila leva za somára.“3

Ďalšia časť má názov Úvahy o momentálnom stave amerických vecí. V tejto časti rozoberá minulosť, bezprostrednú prítomnosť a možné riešenia konfliktu medzi americkými kolóniami a Britániou. Uvádza argumenty oboch strán a snaží sa vypracovať čo najlepšie riešenie konfliktu. V tejto časti navrhuje ako by mala vláda nad USA vyzerať a fungovať. Proklamuje, že vytvorenie si vlastnej vlády je právo každej spoločnosti.

Predposledná časť nesie názov O momentálnej schopnosti Ameriky, a rôzne iné myšlienky. Tu hodnotí sociálne, politické a hlavne ekonomické východiská pre revolúciu a vedenie revolučnej vojny.

Paine veľkou mierou prispel k nezávislosti amerických kolónií. George Washington dal z diela Zdravý Rozum povinne čítať svojim vojakom. Zdravý rozum bol taktiež zdrojom pri formulovaní Deklarácie nezávislosti. Thomas Paine bol rovnako prvý ktorý navrhol názov Spojené Štáty Americké.

Thomas Paine bol taktiež reformátor vo veciach sociálnych. Po Americkej revolúcii sa Paine vrátil do Anglicka, kde navrhoval verejné školstvo, príležitosť pre chudobných, chcel zaviesť minimálnu mzdu, dôchodky pre starých, verejné práce pre nezamestnaných a iné sociálne reformy. Znova bol zatiahnutý do politiky. Napísal urážajúci pamflet o vtedajšom ministerskom predsedovi Williaovi Pittovi a vládcovia Anglicka ho obvinili z velezrady. Paine ušiel do francúzska kde ho revolucionári už predtým zvolili do národného Konventu.

Vo Francúzsku však tiež skončil vo väzení pretože bol proti poprave francúzskeho kráľa. Vtedy vyslovil vetu „Zabite kráľa, ale ušetrite človeka“.

Vo Francúzsku napísal aj ďalšie svoje veľké dielo Práva človeka. Tu rozvíja myšlienku o chrániacej spoločnosti a trestajúcom štáte. Paine je toho názoru že národ dá právo na kontrolu seba samého jednotlivcom, ale len národ kontroluje pomocou ústavy týchto jednotlivcov. Vláda má ľuďom slúžiť a nie proti nim bojovať.

Thomas Paine bol taktiež zarytým odporcom otrokárstva. Na túto tému napísal niekoľko esejí ktoré podobne ako v Zdravom rozume formuloval do jasných a zrozumiteľných argumentov. Odsudzoval nielen tých čo otrokov získavali, kupovali a používali, ale aj každého kresťana ktorý sa nečinne prizeral.

Paine mal vyhranený názor aj na náboženstvo. Už v ôsmych rokoch našiel v Biblii hneď niekoľko protirečení ktoré mu nikto nedokázal vysvetliť. Vyrastal ako Quaker ale neskôr sa prezentoval ako deista. Neuznával žiadne z náboženstiev, aj keď quakeri mali k deizmu najbližšie. Tvrdil, že jeho myseľ je mu kostolom. Na túto tému napísal dielo Vek Rozumu. V tomto texte Paine útočí na náboženstvo a poukazuje na jeho chyby. V deň publikácie bol tento text v Anglicku zakázaný a všetky výtlačky spálené. Táto publikácia ho v očiach mnohých spravila ateistom, čo sa v tej dobe skoro za zločin.

Thomas Paine bol taktiež reformátor vo veciach sociálnych. Po Americkej revolúcii sa Paine vrátil do Anglicka, kde navrhoval verejné školstvo, príležitosť pre chudobných, chcel zaviesť minimálnu mzdu, dôchodky pre starých, verejné práce pre nezamestnaných a iné sociálne reformy. Znova bol zatiahnutý do politiky. Napísal urážajúci pamflet o vtedajšom ministerskom predsedovi Williaovi Pittovi a vládcovia Anglicka ho obvinili z velezrady. Paine ušiel do francúzska kde ho revolucionári už predtým zvolili do národného Konventu.

Vo Francúzsku však tiež skončil vo väzení pretože bol proti poprave francúzskeho kráľa. Vtedy vyslovil vetu „Zabite kráľa, ale ušetrite človeka“. Z väzenia mu nakoniec pomohol James Monroe, vtedy Americký vyslanec vo Francúzsku. Do Ameriky sa vrátil v roku 1892 na pozvanie Thomasa Jeffersona. Tu Paine zistil, že jeho prínos pre americkú revolúciu bol prehliadaný kvôli jeho náboženským predstavám. Vysmiaty verejnosťou a opustený zomiera Paine v New Yorku v roku 1809 vo veku 72 rokov.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Thomas Paine, Common Sense, Thomas Paine, Age of Reason., Thomas Paine, Rights of Man, Kulašik, P., Dejiny politického myslenia (od staroveky do súčasnosti), Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 1997, Hart, M.H., 100 Najvplyvnejších osobností dejín, Praha 1994 , Peter Schäfer, Prezidenti USA, Praha 1995, Matt Kachur: American presidents in World History, 2003 Washington, Howard Cincotta, An Outline of American History, United States Information Agency, Washington, 1994,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.