Z Benátok do Pekingu
Cesta trvala 4 roky.Uskutočnili ju z Lajazzo Ayas v Kilíkii na východnom pobreží Stredozemného mora výhradne pozemnou trasou:cestovatelia vystúpili na sever od Arménska, prešli dnešné Gruzínsko, zabočili znova na juh, aby sa dostali k Perzskému zálivu.Potom už sledovali tradičnú tarsu karaván:slávnu hodvábnu cestu, ktorá sa vinula pomedzi vrchmi vrchmi Strednej Ázie cez Pamír až do Kašgaru, Jarkendu a Chotánu, prechádzajúc cez púšte obkolesujúce Lopnor až do prvého čínskeho mesta Ganzu, kde sa výprava zdržala celý rok a ččulo obchodovala.Na cestu sa znovu vydali, keď Kublaj chán vyslal eskortu, ktorá mala doviesť cestovateĺov až do jeho letnej rezidencie v Šangdu na severovýchode od Pekingu.Tam sa dostali roku1275.
V službách Kublaj chána
Benátčanov privítali v Šangdu naozaj veľkolepo.Chán sa mužov vypytoval na mravy a vedu Západu, pozorne si vypočul odpovede, nechal si vyrozprávať do najmenších podrobností cestovanie, a čo je dôležité, pocítil priateľskú náklonnosť k Marcovi.Zatiaľ čo sa strýko a otec venovali obchodným záležitostiam, mladý muž plnil poslania, ktoré ho zaviedli do Tibetu, do južnej Číny a do Barmy.Na tri roky sa stal druhým guvernérom chánovej provincie a navyše pomáhal Kublajovi spolu so svojimi príbuznými zmocniť sa jedného mesta pomocou vyrobených katapultov.
Staroba Kublaj chána, jeho pravdepodobná blizka smrť alebo možno túžba znovu uvidieť rodný kraj spôsobili, že traja muži začali rozmýšľať o návrate domov.Roku 1291 sa ponúkli, že budú do Perzie sprevádzať princeznú, ktorá sa tam šla vydávať.Z Číny odišli loďou do Malakskej úžiny, obišli Cejlón, pokračovali pozdĺž indických brehov a vylodili sa na ostrove Ormuz.Potom preoblečení za žobrákov, hoci skrývali drahé kamene, vydali sa suchozemskou cestou až do Arménska.Poslednú etapu cesty uskutočnili loďou po Čiernom mori a potom po Stredozemnom mori.Do Benátok dorazili roku 1295.
Pravdivý, ale etmer neuveriteľný príbeh
Benátsky cestovatelia museli vystaviť svoje bohatstvá, aby ľudia uverili ich príbehom.Je pravda, že opisovali ríšu, o existencii ktorej súčastníci takmer netušili:centralizovaný štát pod vedením chána, teda Mongolskú Čínu na vrchole rozkvetu.Obraz, ktorý o nej podáva Kniha divov sveta je bohatý na legendy, ktoré Marco Polo prináša bez nejakého kritického hodnotenia:hovorí o oblastiach, kde sa drahé kamene zbierali ako ovocie alebo o moriach, na ktorých miestny mágovia zabávali žralokov, kým lovci perál zbierali neuveriteľne veľké perly...Avšak oblasti, ktoré prešli, naozaj existovali, ich bohatstvá boli skutočné a obraz, ktorý o nich dával najmladší z nich pomáhal
zostaviť prvé mapy týchto málo preskúmaných krajov.Všetky informácie a pravdepodobné či nepravdepodobné príbehy, ktoré poskytujú tieto pamäti, podnecujú k snívaniu a o 150 rokov neskôr rozhodujúco inšpirovali aj Krištofa
Kolumba, ktorý sa západnou morskou cestou vybral do legendárnych krajín, ktoré opísal náš Benátčan.