Perikles dokázal priviesť štát na takú cestu, ktorá zabezpečovala jeho občanom dôstojný život, slobodné požívanie zvrchovaného postavenia, a tak prispievala k udržiavaniu spoločenskej rovnováhy. V súlade so svojím presvedčením, že nikto nesmie trpieť chudobou a znášať neradostné podmienky existencie, ak je schopný poskytnúť nejaké služby mestu, zaviedol mistofóru, príspevok pre tých, ktorí obetovali svoj čas na obranu verejných záujmov, a pre najchudobnejších, aby si mohli dovoliť účasť na predstaveniach. Ďalším príspevkom na dosiahnutie harmónie bolo aj prerozdelenie bohatstva vnútri občianskeho spoločenstva. Vytváral sa systém, ktorý spočíval v tom, že majetný občan financoval nejakú verejnú službu, napr. vystrojenie, vyzbrojenie a udržiavanie vojnovej lode, alebo zostavenie a platenie hereckého zboru. Peniaze získaval hlavne z námorného spolku pôvodne založeného na obranu Grékov pred Peržanmi, ktorého členovia platili určitý poplatok (phoros). Aténski spojenci boli takto podrobení a na ich územiach boli prítomné aténske dozorné hliadky, čím sa vlastne spojenectvo zmenilo na imperializmus. Navyše, bývalí spojenci museli predstúpiť pred aténske súdy, ak v spornom prípade šlo o politické záujmy. Najlepším dôkazom a potvrdením ich podrobenia bola povinnosť používat atickú menu. Perikles týmto spôsobom získal veľké množstvo peňazí, z ktorých postavil Akropolu a časť hradieb okolo Atén. Ďalším novým prvkom bolo zavedenie platov úradníkom, čím umožnil aj chudobnejším ľuďom zastávať funkcie úradníkov.