Solón rozčlenil slobodných Aténčanov do 4 skupín, podľa majetku. Prvá trieda boli bohatí vlastníci. Druhá a tretia boli strední vlastníci. Posledná bola drobní vlastníci a platení zamestnanci. Podobné rozčlenenie platilo aj v prípade povolania do armády: 1. jazdci, 2. ťažkoodenci, 3. ľahká pechota, 4. lukostrelci.
Všetci, ktorí zbohatli bez ohľadu na pôvod, sa mohli dostať do najvyšších úradov. Privilégiom, ktoré bolo najvyššej triede ponechané, bolo menovať archontov. Tí však už nemohli vydávať zákony. Toto právo pripadlo zhromaždeniam tried. Združenie tvorené ľudom schvaľovalo zákony a volalo sa ekklésia. Vylúčení z diania boli otroci. Nemali práva, avšak na rozdiel od otrokov v Sparte sa mohli vykúpiť a potom žiť plnohodnotný život s právami. Solón zrušil dĺžne otroctvo, ktoré bolo označované ako seisachtheia. Vytvoril tým prepoklady na vznik občianskej pospolitosti (koinónia tón politón).
Peisitratos nadviazal na Solónove reformy, počiatky budovania obchodného a vojenského loďstva. Za jeho vlády vznikli v Aténach významné stavby, boli razené mince a konali sa panathénaje (slávnosti a hry na Aténinu počesť).
V roku 509 pred n. l. sa pričinením archonta Kleisthéna vylepšila vtedajšia demokracia. Reorganizoval štátnu správu na základe územného rozdelenia Atiky na 10 miestnych fyl. Tým odstránil mocenskú základňu eupatridov, ktorí sa opierali o staré kmeňové usporiadanie, ktoré delilo obyvateľov Atiky na 4 iónske fyly. Ďalšia reorganizácia znamenala vznik dém, ktoré sa stali základnou územnou jednotkou. Najvýznamnejším politickým orgánom sa stala rada 500 (búlé), ktorá mala 50 zástupcov z každej fyly. Každoročne bolo volených 10 vojenských veliteľov (stratégoi). Búlé nahradila vládu archontov a vládla v skupinách po 10 osôb v 36 dňových cykloch. Ekklesia naďalej schvaľovala zákony. Kleisthénes zaviedol ostrakizmus - črepinový súd. Každý Aténčan mohol na hlinenú črepinu napisať meno občana, o ktorom sa domnieval, že ohrozuje bezpečnosť štátu. Bolo potrebné, aby sa hlasovania zúčastnilo aspoň 6000 občanov. Ten, ktorého väčšina hlasujúcich označila pozitívne, musel odísť do vyhnanstva na 10 rokov, ale stále zostával aténskym občanom.
Perikles bol opakovane zvolený do funkcie stratéga v rokoch 443 až 430 pred n. 1. Stratégom bol len počas vojny, v mieri bol archontom. Toto postavenie mu prisudzovalo moc a široké pole pôsobnosti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie