Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Klára Jarunková: Jediná

28.04. 1922 - 11.07. 2005

Prozaička, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež patrila k najprekladanejšej slovenskej autorke. Jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach.

Životopis

Narodila sa v rodine poštového úradníka. Ako osemročnej jej zomrela matka a jej otec sa neskôr stal chatárom v Nízkych Tatrách. Spolu so štyrmi súrodencami ju vychovala otcova sestra.

Vyštudovala dievčenské gymnázium v Banskej Bystrici. Toto štúdium ukončila po úspešnom zmaturovaní v roku 1940. Popri zamestnaní začala študovať aj slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK, no toto štúdium nikdy nedokončila. Bola učiteľkou na detvianskych lazoch Korytárky a po vojne bola úradníčkou na radnici v Bratislave. Od roku 1954 pôsobila ako redaktorka v humoristickom časopise Roháč.

Jej prvá kniha však vyšla až v roku 1960. Klára Jarunková má nezvyčajný prístup k detskej literatúre. Príbehy podáva z pohľadu dieťaťa a píše ich v prvej osobe, čím dáva dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho. Okrem detských rozprávok sa venuje i dievčenským románov, náučno-poznávacej a cestopisnej literatúre. Diela ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka sa vďaka 70 prekladom stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež.

Klára Jarunková sa niekoľkokrát stala laureátkou viacerých medzinárodných ocenení, vrátane cien Deutscher Jugendbuch, Premio Europeo Citta di Caorla, Premio Bancarellino, či diplom Hansa Christiana Andersena. V roku 1980 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa a taktiež je nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2004).
Zomrela po ťažkej chorobe v pondelok 11. júla 2005 vo večerných hodinách.

Tvorba

Brat mlčanlivého Vlka (román)
Tulák (román)
Čierny slnovrat (román)
Jediná (dievčenský román)
Stretnutie s nezvestným (cestopisný román)
Pár krokov po Brazílii (cestopis)
O jazýčku ktorý nechcel hovoriť (próza pre deti)
O psovi, ktorý mal chlapca (próza pre deti)
Deti slnka (umelecko-náučná próza)
Hrdinský zápisník (zbierka humoristických čŕt - debut)
Horehronský talizman (na pamiatku jej otca, Júliusa Chudíka)

Lit. druh – epika
Druh. útvar – dievčenský román
Druh. forma – próza
Postavy – Oľga Polomcová, Eva, Imro, Marcela, Jožo, mama, otec, starká, teta Maša, Sonka, Petrík, Rudko...
Čo ma na románe zaujalo? – Na románe ma zaujal najmä druh rozprávania. Autorka využíva ja-rozprávanie, čo určite na všetkých čitateľov veľmi zapôsobí. Taktiež ma zaujalo ako hlavná hrdinka riešila svoje problémy a starosti a ako sa „pobila“ so všetkými údermi, ktoré jej život nadelil.

Forma písania – ja-rozprávanie
Miesto, kde sa dej odohráva – Odohráva sa prevažne v Bratislave, kde hlavná hrdinka žije.
Ako je román členený? – Je členený do 27 kapitol a zaraďujeme ho do mladšej literatúry.

Myšlienky autora 

Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Oľgy Polomcovej približuje dievčenský svet a problémy jednoduchého mestského dievčaťa. Oľga býva v panelákovom byte s mamou, otcom a starkou. Napriek tomu, že je jedináčik, nie je rozmaznaná. Samozrejme, ak sa pritrafí nejaká príležitosť, vie si presadiť svoje. Napríklad, keď mala v 1. triede tuberkulózu, žiadala od rodičov všetky maličkosti, čo jej v tej chvíli napadli. Rodičia, zo strachu že ju stratia, jej vo všetkom vyhoveli. Autorka sa v románe zaoberá aj prvými láskami. Tu ich prežíva Olinka s Imrom. No nie všetko sa v živote končí tak, ako by sme si želali. Klára Jarunková nám to v románe dokazuje. A to tak, že Olinka s Imrom sa rozídu, pretože Imro sa jej už viac neozve. Taktiež sa tu tak, ako aj v skutočnosti stretávame s pretvárkou a sebeckosťou. Tieto vlastnosti prislúchajú Olinkinej najlepšej priateľke Eve. Obe sa totiž rozhodnú ísť do dvanásťročenky. Lenže Eva si je dobre vedomá toho, že Olinka je oveľa múdrejšia ako ona, a preto ju zaprisahá, aby tam, ak sa jedna z nich nedostane, nešla ani tá druhá. Olinka v domnienke, že Eva je jej najlepšia kamarátka a je jej ju ľúto, súhlasí. Po vyhlásení výsledkov prijatých žiakov zistia, že Oľgu prijali a Evu nie. Oľga sa zachová ako dobrá kamarátka a rozhodne sa, že do dvanásťročenky teda nepôjde ani ona. V tomto okamihu sa prejaví Olinkina dobrota a schopnosť vedieť dodržať slovo. Stretávame sa tu aj s rodinnými problémami, ako sú hádky a rozpory medzi rodičmi. Príkladom sú nielen Olinkiní rodičia, ktorí sa chcú rozviesť, no po Olinkinom úteku tak nespravia, ale i rodičia 3 malých detičiek, ktorí žijú vedľa Polomcových. Oľga skoro každú noc počúva hádky rodičov týchto malých detí a lietajúce facky, ktoré rozdáva ich opitý otec svojej žene i deťom. Prosí rodičov, aby tam šli, alebo na týchto zločincov zavolali políciu, no Olinkiní rodičia sa tvária, akoby sa nič nedialo. Týmto autorka poukazuje na to, že rodičia sami kážu deťom vždy sa zachovať správne, ale sami tak nečinia. Presne ako sa hovorí: „Vodu káže, víno pije.“ Táto hrôza u ich susedov vyvrcholí, keď sa mama týchto detí pokúsi o samovraždu. Našťastie sa jej to nepodarí. Až vtedy, keď táto žena nevládne leží na stoličke a z očí jej tečú slzy, si Olinka uvedomí, že mamu Sonky, Petríka a Rudka odsudzovala neprávom. Preto nemožno súdiť človeka podľa prvého dojmu...

Citáty

„Neboj sa Eva,“ povedala som veselo: „na rok sedíme zasa spolu! Nie je to fuk, či v desiatke alebo hociktorej inej škole?“
"U nás nie sú zvady alebo hádky, to vôbec nie. Mama sa dokonca odo mňa odsťahovala a otec sa z Prahy normálne vrátil domov. Aj starká doskakuje menej ako inokedy, ale ja cítim, že je to len na povrchu a že nám niečo hrozí."
„Si už veľká, Olinka,“ povedal: „a sama vidíš, že si s mamou dávnejšie nerozumieme. Nerozprávali sme sa ešte o rozvode, ale ja som dnešný rozhovor chápal tak, že keby k tomu niekedy došlo, ty ostaneš pri mne.“
"Starká celý večer sedela v kuchyni a modlila sa z knihy. Vraj za mňa. No, páni. Pozrela som jej cez plece. Tá modlitba mala nadpis „Prosba za požehnanie v kupeckom podnikaní“. Chahá! A hneď za ňou „Modlitba za šťastnú smrť“. No ďakujem pekne! Dobre sa to začína."
"Veru, zdá sa mi, že nebudem chcieť už robiť iné, len kresliť deťom pre radosť. A keď už nakreslím všetky staré rozprávky, budem vymýšľať nové. Veď aj pre Sonku som niekedy vymýšľala a páčili sa jej."

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk