Maximilien de Robespierre

Právnik Maximilien de Robespierre, ústredná postava Francúzskej revolúcie. Narodil sa 6. mája 1758. Bol najstarší zo štyroch súrodencov. Bol veľmi cnostný muž, ako nakoniec všetci právnici. Svoju cnosť prejavoval vraj verejne, čo je dodnes záhadou. Ťažko totiž povedať, ako sa to robí.

Získal si tiež povesť nepodplatiteľného, o čom sa šušká, že to bolo preto, lebo jeho taxy boli príliš vysoké. Maximilien chodil za mladi za jednou mladou pôvabnou aristokratkou, ktorej manžel bol stále na poľovačkách. Ona sa mu posmievala, preto Maximilien zanevrel na aristokraciu, ktorá sa posmieva ľudu. Vlastné blaho si potom riešil po svojom a verejne sa celkom sústredil na verejné blaho.

Stal sa fanatickým prívržencom soiálnych teorií Jeana Jacquesa Rousseaua. Spolu s ďalšími 30 prívržencami založil v kostole sv. Jakuba Spoločnosť priateľov ústavy neskôr známu ako spolok Jakobínov.

V roku 1789 ho zvolili za predstaviteľa 3. stavu na generálnom zasadnutí stavov. Ako odporca aristokracie sa veľkou mierou zaslúžil o vypracovanie francúzskej ústavy z roku 1791. Po agustovom povstaní v roku 1792 sa Robespierre stáva členom revolučnej mestskej komúny. Konvent hlasoval, či má popraviť kráľa ako vlastizradcu alebo nie. Nakoniec tesne zvíťazil prvý návrh.

Robespierre dal popraviť kráľa Ľudovíta XVI spolu s jeho manželkou Mariou Antoanetou. Osobne kráľovi prečítal rozsudok smrti. Občan Ľudovít Capet bol popravený 21. januára 1793. Po poprave nastal boj medzi umiernenými girondistami a radikálnymi jakobýnmi. Robespierre kázal mravné povstanie proti skazeným členom konventu a 2. mája 1793 spolu s veľkým množstvom vojakov zajal 31 girondistov a obvinil ich z kontrarevolučných aktivít. Robespierre sa stal vedúcou postavou Výboru obecnej bezpečnosti. Bola to organizácia snažiaca sa presadiť vo francúzskej spoločnosti tie najradikálnejšie revolučné ciele. Stal sa z neho nekompromisný stúpenec revolučného teroru čím sa stal medzi francúzskym ľudom veľmi populárny.

V čele tohoto výboru, Robespierre potom nastolil vládu teroru. Danton, jeho spolupracovník, bol proti a veril že všetky nebezpečenstvá pre republiku skončili víťazstvami revolučnej armády. Robespierre nesúhlasil a chcel ešte zintenzívniť vládu teroru. Spravodlivosť už prakticky neexistovala. Na súdoch nemohli byť svedkovia obhajoby. To v praxi zanemenalo, že ten koho niekto obvinil z protirevolučných myšlienok bol prakticky odsúdený na smrť. Výsledkom tohoto teroru bolo 1285 obetí zabitých v priebehu od 12. júna do 28 júla.

Za obeť padli aj Robespierroví dvaja blízki spolupracovníci Georges Danton a Jacques Hébert. 7 mája uviedol Robespierre v platnosť dekrét o kulte Najvyššej bytosti. Boli zakázané akékoľvek iné nábožensvtá. Bol založený na Rouseauových myšlienkach. Robespierre veril, že toto upevnilo jeho moc natrvalo a on sa dostal k najvyššej moci, ktorá by umožnila uložiť jeho vieru do celého Francúzska a tak zabezpečiť jeho dobro.

26. decembra Robespierre vystúpil v konvente s dvojhodinovým prejavom, v ktorom upozornil na hrozbu spiknutia ohrozujúceho Republiku a istí zástupcovia by mali byť potrestaní, aby sa obnovila bezpečnosť Republiky. Konvent začal konať. Na druhý deň, keď Robespierre opäť rečnil v konventne začali niektorí členovia vykrikovať: „Preč s tyranom. Robespierre zbledol a nemohol sa opäť ujať slova. Nakoniec ho spolu s jeho prívržencami zatkli a odviedli do väzenia. Robespierra oslobodili jeho verní a odviedli do hotela Hôtel de Ville kde sa obklopil prívržencami. Znova ho zajali národné stráže pod vedením Barrasa. 28. júla bol bez súdu popravený spolu s 19 prívržencami. Jeho hlava aj telo sú pochované na obyčajnom cintoríne Errancis, dnes Place de Goubeaux, a jeho hrob je pokrytý neoznačeným náhrobkom.