Roku 1787 vyšla jeho Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách a o tri rok na to aj Slovenská gramatika v latinčine.Tým bola uzatvorená prvá spisovná slovenčina.Jej základ tvorila kultúrno západoslovenčina,takzvaná uhorská slovenčina.A.Bernolák organicky nadviazal na živú ideológiu slovenskej národnosti,ako sa sformovala v 17. a 18. storočí.

Bernolákova slovenčina nahradila češtinu ktorá sa od 16.storočia stala liturgickým jazkom slovenských evanjelov a rozšírila sa všeobecne ako spisovná reč medzi našou inteligenciou.Bernolák zdôraznil ,že nechce ,,aby Slováci češtinou pohŕdali,,Uzákonenie spis.jazyka Slovákov na národnom základe bolo naozajstným revolučným skutkom,bolo výrazom výsostne spoločenských ,kultúrnych a národných potrieb,stalo sa mostom k všestranému povzneseniu slovenského ľudu.

Bernolákova slovenčina sa stala vyučovacím jazkom na nižších katolíckych školách,vychádzali v naj učebnice populárne a svetové knihy a vyšlo v nej veľké básnické dielo Jána Hollého,jedného z najväčších slovenských básnikov.

Roku 1792 založili bernolákovci Slovenské učené tovarišstvo s pobočnými stánkami po celom Slovensku,najďalej až v Jágri.