Bol básnikom klavíra. O jeho hudobné vzdelanie sa najprv staral pedagóg českého pôvodu Vojtech Živný, neskôr študoval na varšavskom konzervatóriu. V čase revolučného vrenia 1830 odišiel z Poľska do Viedne, kde sa zoznámil s významným rakúskym umelcom J. M. Hummelom, rodákom z Bratislavy. V Paríži kam autor emigroval cez Viedeň a kde sa bližšie zoznámil aj s českým huslistom J. Slavíkom, ho pokladali skôr za salónneho skladateľa než za umelca, ktorý je schopný ovplyvniť budúci vývoj poľskej hudby.
Chopin však vôbec nebol šťastný. Hoci ho obklopovali vynikajúce osobnosti a hýčkali ho v aristokratickom prostredí, choroba a nesplniteľná túžba vrátiť sa domov zanechali na jeho osobnosti tragické stopy. Pohľad na skladateľa ako na bytosť trpiacu pre krutý osud vlasti po krvavom potlačení varšavského povstania Chopinovi životopisci neraz prekrývali zdôrazňovaním bolesti nad márnosťou jeho lások, najmä 10-ročným, románovo podfarbeným intímnym vzťahom k spisovateľke George Sandovej.
Táto emancipovaná žena sa oňho starala takmer do konca jeho života- v záujme jeho zdravia strávili spolu jednu zimu v kláštore na Mallorke. Skladateľovi zdravotne nepomohli ani krátkodobé pobyty v Anglicku a Škótsku.
Jeho klavírne dielo je rozsiahle.Obsahuje idealizované tance typu peloponéz, mazuriek a valčíkov, ktoré sa odlišujú nielen národným zafarbením, ale aj obsahovo. Polonézy, ktoré Chopin zložil v cudzine, sú skôr vlastenecky slávnostnym obrazom než štylizáciou tancov, kým Mazúrky sú lyrické, intímne, akoby svojimi bohatými náladami odrážali každodenný život autora.Oproti tomu Valčíky (z ktorých niektoré - napr.,,minútový"-spopulárneli) sú brilantne koncipované salónne skladby. Obidva klavírne koncerty -f mol a e mol- vznikli ešte pred jeho odchodom do cudziny a nepochybne súvisia s revolučnými udalosťami v Poľsku. Chopinove Nokturná, Balady, Impromptá, Prelúdia, Etudy takisto predstavujú skladateľovo vrcholné majstrovstvo nielen v oblasti klavírnej techniky, ale aj v zmysle štýlovo-kompozičnom. Farebná paleta nástrojov je v týchto dielach priam mimoriadna, bol ňou nadšený nielen Liszt, ale aj Smetana. Svojou bohatou rytmikou a nepravidelnou metrikou rozbil klasický Ideál súmernosti hudobných struktur a do popredia postavil zvrchovane individualizovaný hudobný prejav.
Chopin bol pochovaný na pařížskom cintoríne vedľa Donizettiho a Cherubiniho a jeho truhlu posypali rodnou hrudou, tou, ktorú si mladý autor vzal so sebou pri odchode z vlasti. Až po rokoch bolo jeho srdce prevezené do Varšavy a zamurované v jednej z bočných lodí Chrámu sv. Kríža.
