Bol malej krehkej postavy, mal svetlé, zvlnené vlasy a modré oči, ktoré každého priťahovali. Hudobné vzdelanie v duchu mendelssohnovsko-schumannovského romantizmu nadobudol v Lipsku, a predsa sa stal skladateľom, ktorý najviac preslávil hudbu nórsku. Na pestovanie škandinávskej hudby založil a viedol s mladými umelcami hudobný spolok Euterpe v Oslo, čoskoro sa stal presvedčeným vlastnencom a republikánom, národné cítenie vkladal do svojho umenia zámerne.A na poli dramatickom v spolupráci Henrikom Ibsenom, sa usiloval najmä v Peerovi Gyntovi-presadiť špecifikum nórskeho umenia.

Edvard Grieg nebol tvorcom veľkých symfonických foriem ani opery, zato vedel upútať komornosťou svojich diel či už to boli jeho preslávené Lyrické kusy pre klavír, usporiadané do desiatich zošitov, Sláčikové kvarteto g mol, Violončelová sonáta alebo tri sonáty pre husle. V týchto dielach sa prejavil najosobitejšie ako skutočný lyrik a majster drobnokresby v hudobnej technike, nápaditý v odvážnych harmonických spojeniach i melodických líniach výrazne inšpirovaných nórskou ľudovou piesní pre štvorručný klavír, v ktorých transponoval do hudobného jazyka výrazovú atmosféru a náladu severskej krajiny.

Dvadsaťpäťročný Grieg upútal Koncertom pre klavír a orchester a mol nielen Franza Liszta, ale aj svetovú hudobnú verejnosť, práve toto dielo sa spolu so Schumannovým Koncertom považuje za najkrajší klavírny koncert vôbec.Vo svete sú preslávené aj dve Griegove orchestrálne suity Peer Gynt vytvorené z pôvodnej scénickej hudby k Ibsenovej dráme.Hoci bezprostredne nevychádzajú z jej deja, napriek tomu spôsob hudby i názvy viet- Ranná nálada, Azina smrť, Anitrin tanec, V jaskyni kráľa hôr, Únos nevesty a Ingridin nárek, Návrat PeeraGynta, Solvejgina pieseň- prenechávajú týmto suitám programový charakter a sú pokladané za akýsi prototyp národnej nórskej hudby.

V rokoch 1903 a 1906 aj Praha prijala Griega s otvorenou náručou a pripravila tomuto najvýznamnejšiemu predstaviteľovi škandinávskej hudby nadšené ovácie.