Narodil sa 25. dubna 1840 vo Votkinskom Závodí. Čajkovskij študoval na konzervatóriu v Petrohrade, kde bol žiakom Antonína Rubinštajna. Roku 1866 sa stal profesorom na konzervatóriu v Moskve. Po jedenástich rokoch, vďaka podpore šľachtickej obdivovateľky svojho umenie pani von Meck (1831 – 1894), mohol žiť iba svojmu hudobnému dielu. Získal si neskôr veľké uznanie a v druhej  polovici minulého storočia patril ako prvý a jediný z ruských skladateľov ku svetoznámym hudobným  osobnostiam. Mnoho cestoval, dirigoval svoje skladby v mnohých európskych mestách. V Prahe dirigoval tri veľké koncerty zo svojich skladieb, a tiež  premiéru „Eugena Onegina“.

Čajkovského dielo je veľmi rozsiahle. Rástlo od najjednoduchšej piesne po veľké symfonické diela k najvýraznejším výplodom romantického smeru v celej svetové tvorbe. Jeho klavírny koncert b – moll patrí k najobľúbenejším repertoárom všetkých virtuózov, jeho opery, zvlášť „Eugen Onegin“ a „Piková dáma“, sa stále udržujú na svetových operných scénach.

Svetový úspech Čajkovského bol v jeho vlasti vnímaný ako dôsledok nedostatočne vybudovaného vzťahu k ľudovej ruskej hudbe. Čím viac času však uplynulo od vzniku jeho tvorby, tým  viac je oceňovaný práve jeho ruský duch. No celé dielo Čajkovského tvorí tiež nikdy nemiznúcu súčasť ruskej  národnej klasiky. 

Z opier je najznámejšia „Panna Orleánska“ z roku 1881, „Mazepa“ z roku 1884, „Črievičky“ z roku 1887, Jolanta, Čarodejka a zvlášť „Eugen Onegin“ (na námet Puškinovho básnického románu) z roku 1879 a „Piková dáma“ (na námet Puškinove poviedky) z roku 1890. Dve posledné opery získali svetový ohlas po svojom predstavení na scéne Národného divadla v Prahe v deväťdesiatych rokoch 19. storočia. Konkrétne „Eugena Onegina“ sám dirigoval v roku 1888.

Čajkovského balety patria k hlavným repertoárom baletných scén na celom svete.  Medzi najznámejšie patria Labutie jazero, Šípková Ruženka a  Luskáčik. „Labutie jazero“ bolo prvýkrát predstavené roku 1877, „Spiaca krásavica“ roku 1890 a „Luskáčik roku 1892.

Medzi jeho klavírny skladby patria cykly Detské album, Ročné doby, komorné (slákový kvartet D dur) a vokálny.

Z ďalších diel môžem uviesť šesť symfónií (6. h moll Patetická), predohry (Búrka, 1812, Hamlet, Rómeo a Julia), tri klavírne koncerty (1. b moll), husľový koncert D-dur. Piotr Iljič Čajkovskij zomrel 25. října 1893 v Petrohrade.

Eugen Onegin
Autor v románe opisuje obraz ruského života v 1. polovici 19. storočia, a za hlavného predstaviteľa tejto doby si vybral mladého šľachtica a veľkomestského elegána Eugena Onegina. Ten sa vydáva so svojim priateľom Lenským na vidiek za jeho snúbenicou Oľgou, no mimo mesta sa však nesmierne nudí. Oľgina sestra Táňa sa do neho zamiluje a vyzná mu lásku, no on pre ňu nemá pochopenie a chladne ju odmieta. Aby sa rozptýlil, začne sa dvoriť Lenského snúbenici Oľge. Lenský sa vydá chrániť česť ľahkomyseľnej Oľgy a Onegin ho v súboji zabije. Po Lenského smrti sa Onegin vydáva na bezcieľnu púť po Rusku, až sa napokon vracia späť do Petrohradu. Tam sa opäť stretáva s Táňou, ktorá sa medzitým stala manželkou kniežaťa. Vyznáva jej svoju lásku, no tento krát je to Táňa, kto odmieta jeho vyznanie, hoci ho nikdy neprestala milovať.
 
Labutí jezero
Libreto baletu napísali Vladimír Petrovič Begičev a V. F. Gelcer. Romantické balet v štyroch dejstvách rozpráva príbeh o princeznej Odette a devách zakliatych na labute. Z kliatby ich vyslobodí láska princa, ktorá premôže silu zlého ducha. Balet je spracovaný v tradičnej horeografii.

Spiaca krásavice
Libreto baletu na námet staré francúzske rozprávky napísal sám Piotr Iljič Čajkovskij.

Luskáčik
Libreto baletu na námet Hoffmanovho príbehu. Napísal N. I. Petin. Poetické tanečné divadlo sa radí k najúspešnejším a najviac reprízovaným baletným dielam, rozpráva o štedrovečerných zážitkoch malej Mášenky, ktorá sa spolu s ostatnými deťmi zabáva na bábkovej hre uja Drösselmaiera. Pokračovanie dobrodružstiev prežíva Mášenka vo sne.