Adam Smith

Narodenie: 5. jún 1723, Kirkcaldy, Škótsko
Úmrtie: 17. júl 1790, Edinburgh, Škótsko

Adam Smith (pokrstený 5. júna 1723, Kirkcaldy, Škótsko - † 17. júl 1790, Edinburgh) bol škótsky filozof, etik a sociológ, zakladateľ modernej politickej ekonómie (pozri: klasická ekonómia). Je autorom knihy Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, známej aj pod skráteným názvom Bohatstvo národov, ktorá bola jedným z prvých pokusov o analýzu historického vývoja priemyslu a obchodu v Európe. Stála pri zrode ekonómie ako modernej akademickej disciplíny a poskytla logické zdôvodnenie voľného obchodu a kapitalizmu. Smith bol tvorcom nových teórií v dobe, v ktorej žil. Nesúhlasil ani s merkantilistami, ani s fyziokratmi. Hlavnou myšlienkou Smithovej teórie bol fakt, že štát by do ekonomiky vôbec nemal zasahovať. Presadzoval teóriu nazývanú aj neviditeľná ruka trhu, ktorá dáva odpoveď na základné ekonomické otázky.

Život
Presný dátum jeho narodenia nie je známy, ale bol pokrstený 5. júna 1723 v malej dedine Kirkcaldy v Škótsku. Smith bol synom colného úradníka. Jeho otec Adam Smith zomrel približne šesť mesiacov pred Smithovým narodením. Keď mal 4 roky, uniesla ho skupina cigánov. Strýko sa ho vybral hľadať a čoskoro ho vrátil jeho matke, Margaret Douglasovej. Smithov životopisec, John Rae, túto príhodu sarkasticky okomentoval, že Smith by bol býval veľmi mizerný cigán.

Vo veku pätnásť rokov začal študovať na Univerzite v Glasgowe filozofiu u (ako ho sám označil) „nezabudnuteľného“ Francisa Hutchesona. V roku 1740 vstúpil do Balliol College na Univerzite v Oxforde, ale ako poznamenal William Robert Scott, „Oxford tých čias bol iba málo, ak vôbec, naklonený tomu, čo sa malo stať jeho životným dielom“. Tak v roku 1746 Smith z Oxfordskej univerzity odišiel. V roku 1748 začal verejne prednášať v Edinburghu pod patronátom Lorda Kamesa. Časť jeho prednášok bola venovaná rétorike a štylizácii, neskôr sa však viac venoval téme „pokroku bohatstva“. Práve vtedy vyložil ekonomickú filozofiu „zjavného a jednoduchého systému prirodzenej slobody“, ktorú neskôr ukázal svetu v Bohatstve národov. Niekedy okolo roku 1750 stretol Davida Huma, ktorý sa stal jedným z jeho najbližších priateľov.

V roku 1751 bol Smith poverený miestom profesora logiky na Univerzite v Glasgowe a v roku 1752 prešiel na post profesora etiky. Témy jeho prednášok zasahovali do oblasti etiky, rétoriky, práva, politickej ekonómie a „dozor a zisk“. V roku 1759 bola uverejnená jeho Teória morálnych pohnútok (po anglicky Theory of Moral Sentiments), kde sú zahrnuté niektoré glasgowské prednášky. Toto dielo, ktoré položilo základ Smithovej súdobej reputácie, rieši otázku, akým spôsobom závisí ľudská komunikácia od náklonnosti a pochopenia medzi hovoriacim a načúvajúcim. Smithova schopnosť plynulo, presvedčivo a priam rečnícky argumentovať je zreteľná. Svoje vysvetlenia nezakladá, na rozdiel od tretieho Lorda Shaftesburyho a Hutchesona, na zvláštnom „zmysle pre morálku“, ani (ako Hume) na užitočnosti, ale na náklonnosti a pochopení.

V ďalšom období začal Smith vo svojich prednáškach venovať viac pozornosti právu a ekonómii, etikou sa zaoberal menej. Predstavu o vývoji jeho ekonomických myšlienok si môžeme urobiť na základe poznámok, ktoré si z prednášok urobil jeden jeho študent okolo roku 1763 a neskôr ich zredigoval E. Cannan. Vyšli v roku 1896 pod názvom Prednášky o práve, polícii, zisku a zbraniach (po anglicky Lectures on Justice, Police, Revenue and Arms). Ďalším zdrojom, z ktorého je možné čerpať pri štúdiu vývoja Smithových ekonomických názorov je ranny koncept časti Bohatstva národov, ktorý objavil a publikoval William Robert Scott a jeho vznik datuje približne do roku 1763.

Na konci roku 1763 získal Smith lukratívne miesto tútora mladého Vojvodu z Buccleuch a vzdal sa svojej profesúry. V rokoch 1764 až 1766 cestoval so svojím žiakom, predovšetkým po Francúzsku, kde sa zoznámil s osobnosťami ako Voltaire, Jean-Jacques Rousseau, Turgot, Jean D'Alembert, André Morellet, Helvétius a ďalší. Obzvlášť významné bolo jeho stretnutie s Françoisom Quesnayom, čelným predstaviteľom fyziokratickej školy, ktorého dielo si veľmi vážil. Po návrate domov do Kirkcaldy počas nasledujúcich desiatich rokov venoval väčšinu času práci na svojom vrcholnom diele, ktoré nazval Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov a bolo publikované v roku 1776. Verejnosť toto dielo prijala veľmi dobre, rýchlo si získalo veľkú popularitu a Smith sa stal slávnym. V roku 1778 sa spolu so svojou matkou presťahoval do Edinburghu, kde bol vymenovaný na miesto colného komisára v Škótsku. Táto funkcia ho dostala do nepríjemného postavenia, pretože bol nútený potláčať pašovanie, ktoré však osobne považoval za legitímnu činnosť na rozdiel od „neprirodzeného“ zákonodarstva. V Edinburghu 19. júla 1790 napokon podľahol bolestivej chorobe. Značnú časť svojho majetku venoval na dobročinné účely. Nikdy sa neoženil a nemal žiadne deti.

Dielo
Krátko pred svojou smrťou Smith väčšinu svojich rukopisov zničil. Počas posledných rokov života pravdepodobne plánoval spísať dve základné úvahy: jednu o teórii a histórii práva a druhú o vede a umení. Po jeho smrti boli publikované Eseje o filozofických otázkach (po anglicky Essays on Philosophical Subjects, 1795), kde je pravdepodobne obsiahnutá časť zamýšľaných spisov.

Význam Bohatstva národov spočíva v tom, že veľkou mierou prispelo k vytvoreniu ekonómie a jej vyprofilovaniu ako samostatnej systematickej disciplíny. V západnom svete je to pravdepodobne najvýznamnejšia kniha o ekonómii, ktorá bola kedy publikovaná. Táto kniha sa stala klasickým manifestom proti merkantilizmu. V dobe jej vydania panovala v Británii aj Amerike silná podpora myšlienky voľného obchodu. Tento nový postoj sa zrodil z ekonomicých ťažkostí a chudoby spôsobenej americkou vojnou za nezávislosť. Napriek tomu v tom čase o výhodách voľného obchodu ešte zďaleka neboli presvedčení všetci: britská verejnosť a parlament ešte po mnoho nasledujúcich rokov lipli na merkantilizme.

Bohatstvo národov odmieta aj fyziokratickú školu, ktorá zdôrazňovala význam pôdy. Na rozdiel od fyziokratov, Smith bol presvedčený, že práca je rovnocenným výrobným faktorom a že deľba práce povedie k výraznému zvýšeniu produkcie. Bohatstvo národov bolo úspešné do tej miery, že napokon viedlo k odklonu od predošlých ekonomických učení. Neskorší ekonómovia, ako napríklad Thomas Malthus a David Ricardo, sa zamerali na zdokonaľovanie Smithovej teórie, takže sa z nej vyvinula klasická ekonómia. (Tá neskôr poskytla základ modernej ekonómii.) Malthus rozvinul Smithove myšlienky o preľudnení a Ricardo veril v „železný zákon miezd“ - že preľudnenie zabráni mzdám prekročiť hranicu existenčného minima. Smith požadoval zvyšovanie miezd adekvátne zvyšovaniu produkcie. Tento názor v je súčasnosti považovaný za vhodnejší.

Ťažiskom Bohatstva národov je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá chaoticky a neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou „neviditeľnou rukou“. Ak sa vyskytne nedostatok nejakého statku, vzrastie jeho cena, čo motivuje výrobcov produkovať viac tohto druhu statku, a tak sa samovoľne vyrieši jeho pôvodný nedostatok na trhu. Väčšia konkurencia medzi výrobcami a väčšia ponuka zasa vedú k zníženiu ceny produktu na úroveň jeho produkčných nákladov, čo je takzvaná „prirodzená cena“. Smith veril, že hoci sú ľudia často vedení lakomstvom a sebeckými pohnútkami, konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech spoločnosti ako celku. Predsa si však zachovával ostražitý postoj voči obchodníkom a bol proti vytváraniu monopolov.

Smith energicky napadol zastaralé vládne reštrikcie, ktoré podľa jeho názoru bránili expanzii priemyslu. Zaútočil na väčšinu foriem vládnych zásahov do ekonomického procesu, vrátane ciel. Odsudzoval ich ako hlavné príčiny neefektívnosti a vysokých cien v dlhom období. Táto teória, dnes označovaná slovným spojením „laissez-faire“ (z francúzštiny, voľne preložené ako „nechať pracovať bez zásahov“), v ďalších obdobiach ovplyvnila vládnu legislatívu, obzvlášť výrazne v 19. storočí. Avšak Smith sám kritizoval množstvo praktík, ktoré sa neskôr začali spájať s kapitalizmom typu laissez-faire, napríklad moc a vplyv veľkých podnikov a dôraz na kapitál na úkor práce.

Problém Adama Smitha
Vznikla polemika o tom, či Smithove postoje nie sú rozporné. Na jednej strane kládol dôraz na náklonnosť a pochopenie v medziľudských vzťahoch vo svojej Teórii morálnych pohnútok, na druhej strane pripisoval kľúčovú úlohu sebeckým vlastným záujmom jednotlivca v Bohatstve národov. Ekonóm Joseph Schumpeter túto situáciu označil nemeckým „das Adam Smith Problem“. [1] Teória morálnych pohnútok obhajuje široký súlad ľudských zámerov a jednania pod ochranou Prozreteľnosti. Hoci „neviditeľná ruka“ vedie konfliktné vlastné záujmy jedincov k spoločnej harmónii, Bohatstvo národov na mnohých miestach poukazuje na rozpory medzi sebeckými ľudskými pohnútkami. Napriek tomu by nebolo správne vyčítať Smithovej Teórii morálnych pohnútok, že popiera základnú sebeckosť ľudských pohnútok, pretože Smith sám uvádza:

„Tak sebazáchova a rozmnožovanie druhov sú dva veľké ciele, ktoré Príroda ponúkla pri utváraní všetkých zvierat. Ľudia sú obdarení túžbou po týchto cieľoch a averziou k ich opaku; láskou k životu a bázňou z rozkladu; túžbou po pokračovaní a trvalosti druhov a averziou k myšlienkam o úplnom vyhynutí. No hoci sme týmto spôsobom obdarení veľmi silnou túžbou po týchto cieľoch, nebolo pomalým a neistým rozhodnutiam nášho rozumu zverené odhaliť správne prostriedky, ako ich dosiahnuť. K väčšine týchto pôvodných a okamžitých inštinktov nás nasmerovala Príroda. Hlad, smäd, vášeň, ktorá spája obe phlavia, láska k pôžitku a bázeň z bolesti nás nabádajú k použitiu týchto prostriedkov pre ne samotné a bez akéhokoľvek zvažovania ich snahy o dobročinné ciele, ktoré veľký Správca prírody zamýšľal vytvoriť s ich pomocou.“

Vplyv na ďalšie generácie
Bohatstvo národov a v menšej miere aj Teória morálnych pohnútok sa stali východiskom každej obhajoby či kritiky rôznych foriem kapitalizmu, predovšetkým v dielach Marxa a humanistických ekonómov. Kapitalizmus je často spájaný s bezuzdným sebectvom, preto nedávno vzniklo hnutie zdôrazňujúce Smithove etické postoje sústredené na vzájomné pochopenie vo vzťahoch ľudí.

Existuje istá polemika o pôvodnosti Smithovho Bohatstva národov. Niektorí tvrdia, že toto dielo iba málo prispelo k v tej dobe už zavedeným myšlienkam napr. Davida Huma či baróna de Montesquieu. Je pravda, že mnohé Smithove teórie iba popisujú historické trendy odkláňajúce sa od merkantilizmu a smerujúce k voľnému obchodu, ktoré sa vyvíjali po mnoho desiatok rokov a za čias Smitha už mali značný vplyv na vládnu politiku. Napriek tomu, Smith v Bohatstve národov tieto myšlienky dáva do úplného a prehľadného usporiadania. Preto zostáva jedným z najvplyvnejších a najdôležitejších ekonomických autorov aj v súčasnosti.