Systém sa zrazu zadrel.Prví odsúdení sa priznávali k všetkému, čo sa od nich žiadalo – zlomilo ich mučenie, zostávali verní revolúcii alebo chceli chrániť svojich blízkych. Tentoraz Krestinskij odvolal svoje priznanie. Bucharin odmietol najabsurdnejšie obvinenia., a Jagoda (dovtedy šéf NKVD) povedal, že ak by bol zahraničným agentom, tak by sa to už dávno prejavilo. Teror sa neprejavil len vo veľkých procrocesoch ale prakticky všade. Ak prišli členovia alebo funkcionári do kontaktu zo zahraničím alebo sa dokonca zúčastnili na Občianskej vojne v Španielsku, hneď boli podozriví. Za dva roky bolo zatknutích 100 mil. ľudí a z toho 10 percent končilo smrťou v podzemí nejakej väznice. Stalinizmus ako empirizmus:
Je to skôr súbor praktík ako teória. Vyžadoval : podriadenie jednotlivca mäsám, absolutnú vieru v spisy Marksa a Lenina, bola to v prvom rade diktatúra jedného muža spätá s praktikami , ktoré ju zabezpečovali: terorom a kultom osobnosti. – a totalitarizmus , ktorý mal v úmysle podriadiť osobnú slobodu záujmu kolektívu, a tento záujem definoval Stalin sám. Keď 3 marca 1953 zomrel v gulagoch bolo viac než 10 mil. ľudí.Režim sa udržal až do „destalinizácie“ roku 1957, čo možno vysvetliť jeho úspechmi v oblasti hospodárstva (industrializácia), v sociálnej oblasti ( vzostup postavenia žien, zdravotnícka starostlivosť) a v oblasti kultúry (rozsiahle šírenie poznania i keď autoritatívne normalizovaného).