Dve nasledujuce knihy Muza oblieha Troju (1965) a Put za kolibrikom (1966) su lyrickym zapisnikom, v ktorom autor evokuje svoje zazitky zo stretnuti s literarnymi druhmi a z poznania ich spolocnych usili, aby v druhej zo spominanych knih mohol potvrdit platnost tych citovych hodnot, ktore absorbujeme do svojho charakteru uz v detstve. V tejto linii idealizacie detstva a sposobu zivota dedinskeho cloveka pokracuje aj v lyrickoepickej skladbe Svetojansky sen (1974). Osobnym vyznanim a holdom idealom SNP je basnicka zbierka Leto nasho dospievania (1974). Kritickou sondou do paradoxov a protireceni sucasnej spolocnosti su zbierky Smaragdove runo (1977), Opojenie (1978), Kotvy a kridla (1981), Rok s vlcicou (1982) a Cierna Ofelia (1984). Zbierka satirickych versov Satironikon (1990) je parodiou na slovenske ludove piesne, porekadla a prislovia, s kritickym postojom k neduhom nasej spolocnosti. Basnickou reflexiou na sucasny stav spolocnosti a jej nedostatky, no zaroven i vierou vo vitazstvo pozitivnych hodnot zivota je basnicka zbierka Tobogan (1992). Zo Zaryho poetickej dielne vysla aj zbierka Mala letna suita v styroch vetach (1995).

Subezne s poeziou, ktora vsak zostava zakladnou domenou Zaryho literarnej sebareflexie, pisal aj prozu. Zbierka noviel Apeninsky vzduch (1947) cerpa zo zazitkov a skusenosti, ktore ziskal na talianskom fronte. Tieto motivy potom rozsiril v knihe proz Dolu na juhu (1955). Tematicky v nej zuzitkoval vlastne skusenosti korespondenta v povojnovych rokoch. Obe zbierky vysli neskor v samostatnej knihe Kde citrony kvitnu (1962). V autobiografickych romanoch Azurova anabaza (1972) a Usmevne udolie (1976) sa opat vratil do rokov mladosti. Knihy spomienkovobiografickych eseji Snimanie masiek (1979), Zlatousti rozpravaci (1984), Rande s basnikmi (1988), Nedavny davny svet (1995), Anekdoticky slovnik slovenskych spisovatelov (1996) su autorovou svojraznou vypovedou o osobnostiach slovenskej literatury i slovenskeho vytvarneho umenia, ktori ako priatelia vyrazne vstupili do jeho zivota. S usmevnym nadhladom odhaluje zakulisie ich sukromneho zivota, zdroje ich inspiracie i motivy ich konania. Kniha Stovezaty basnik (1984) je biografickou esejou o V. Nezvalovi. Nateraz poslednou prozaickou knihou Stefana Zaryho je kniha noviel Ktorysi den z konca leta (1998).

Pre deti napisal skladbu Zazracne oci (1954), versovane historicke pribehy Povesti a baje (1957) a zbierky s nametmi detstva Ohnostroj (1961), Kukuckove hodiny (1964), zbierku autorskych rozpravok Cervena zufanka (1974), lyricke zbierky basni s temou prirody Ako dociahneme slnce (1979), Ako koncertuje zima (1980) a leporelo Zimovy koncert (1988). Je tiez autorom versovanej dramy Slnovraty (1946), vystihujucej tragiku ludstva vo vojnovom konflikte.

S. Zary je prekladatelom poezie z romanskych literatur.