Štefán Žary životopis

Narodil sa 12. decembra 1918 v Ponikach v ucitelskej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodisku. Prve tri triedy gymnazia navstevoval vo Zvolene, dalsie v Banskej Bystrici, kde roku 1938 aj zmaturoval. Potom studoval slovencinu a nemcinu na FF UK v Bratislave. Roku 1942 nastupil vojensku prezencnu sluzbu. Zaciatkom roku 1944 bol odveleny na taliansky front, kde sa ilegalne zucastnil protifasistickeho odboja. Po skonceni vojny tri roky pracoval v redakcii Narodnej obrody, potom bol dva roky dopisovatelom CTK v Rime. Po navrate (1950) kratko pracoval na Zvaze slovenskych spisovatelov. Potom nastupil do vydavatelstva Slovensky spisovatel, kde posobil vo funkciach redaktora, sefredaktora a riaditela cele dve desatrocia. Po politicky motivovanej kritike cinnosti vydavatelstva roku 1970 odstupil z funkcie riaditela a stal sa profesionalnym spisovatelom.

Prve basne casopisecky publikoval uz ako gymnazista. Knizne debutoval hned po maturite zbierkou vlasteneckej lyriky Srdcia na mozaike (1938), v ktorej vyslovil svoje obavy z nastupu fasizmu v Europe a jeho moznych dosledkov. Vo vojnovych rokoch sa stal jednym z najaktivnejsich prislusnikov slovenskej nadrealistickej skupiny. V doslednych intenciach tejto poetiky vyslovil svoj protivojnovy protest i obavy z vyvoja spolocnosti v povojnovych rokoch v basnickych zbierkach Zvieratnik (1941), Stigmatizovany vek (1944), Pecat plnych amfor (1944), Pavuk putnik (1946) a Dobry den, pan Villon (1947). V epickej skladbe Mec a vavrin (1948) sa pokusil najst paralelu medzi ozbrojenym vystupenim slovenskeho ludu v rokoch 18481849 a Slovenskym narodnym povstanim. Basnickou konfrontaciou prezitej skusenosti a nastupujucej skutocnosti v novych spolocenskopolitickych podmienkach sa vyznacuju zbierky Cesta (1952), Aka to vona (1954) a Navsteva (1955). V dalsich basnickych zbierkach Po mne ini (1957), Ikar vecne zivy, Zazracny triezvy korab (obe 1960) a Osmelenie do dna (1962) nastolil mnohe zavazne mravne problemy vtedajsej spolocnosti. Ine poeticke ladenie i postupy, v ktorych nachadzame ozvenu nadrealizmu, ma zbierka Romanca o Esmeralde (1962). Lubostne motivy, ktore su pritomne v celej basnickej tvorbe S. Zaryho, sa stali dominantnymi v zbierke Dvanastkrat zena (1964).

Dve nasledujuce knihy Muza oblieha Troju (1965) a Put za kolibrikom (1966) su lyrickym zapisnikom, v ktorom autor evokuje svoje zazitky zo stretnuti s literarnymi druhmi a z poznania ich spolocnych usili, aby v druhej zo spominanych knih mohol potvrdit platnost tych citovych hodnot, ktore absorbujeme do svojho charakteru uz v detstve. V tejto linii idealizacie detstva a sposobu zivota dedinskeho cloveka pokracuje aj v lyrickoepickej skladbe Svetojansky sen (1974). Osobnym vyznanim a holdom idealom SNP je basnicka zbierka Leto nasho dospievania (1974). Kritickou sondou do paradoxov a protireceni sucasnej spolocnosti su zbierky Smaragdove runo (1977), Opojenie (1978), Kotvy a kridla (1981), Rok s vlcicou (1982) a Cierna Ofelia (1984). Zbierka satirickych versov Satironikon (1990) je parodiou na slovenske ludove piesne, porekadla a prislovia, s kritickym postojom k neduhom nasej spolocnosti. Basnickou reflexiou na sucasny stav spolocnosti a jej nedostatky, no zaroven i vierou vo vitazstvo pozitivnych hodnot zivota je basnicka zbierka Tobogan (1992). Zo Zaryho poetickej dielne vysla aj zbierka Mala letna suita v styroch vetach (1995).

Subezne s poeziou, ktora vsak zostava zakladnou domenou Zaryho literarnej sebareflexie, pisal aj prozu. Zbierka noviel Apeninsky vzduch (1947) cerpa zo zazitkov a skusenosti, ktore ziskal na talianskom fronte. Tieto motivy potom rozsiril v knihe proz Dolu na juhu (1955). Tematicky v nej zuzitkoval vlastne skusenosti korespondenta v povojnovych rokoch. Obe zbierky vysli neskor v samostatnej knihe Kde citrony kvitnu (1962). V autobiografickych romanoch Azurova anabaza (1972) a Usmevne udolie (1976) sa opat vratil do rokov mladosti. Knihy spomienkovobiografickych eseji Snimanie masiek (1979), Zlatousti rozpravaci (1984), Rande s basnikmi (1988), Nedavny davny svet (1995), Anekdoticky slovnik slovenskych spisovatelov (1996) su autorovou svojraznou vypovedou o osobnostiach slovenskej literatury i slovenskeho vytvarneho umenia, ktori ako priatelia vyrazne vstupili do jeho zivota. S usmevnym nadhladom odhaluje zakulisie ich sukromneho zivota, zdroje ich inspiracie i motivy ich konania. Kniha Stovezaty basnik (1984) je biografickou esejou o V. Nezvalovi. Nateraz poslednou prozaickou knihou Stefana Zaryho je kniha noviel Ktorysi den z konca leta (1998).

Pre deti napisal skladbu Zazracne oci (1954), versovane historicke pribehy Povesti a baje (1957) a zbierky s nametmi detstva Ohnostroj (1961), Kukuckove hodiny (1964), zbierku autorskych rozpravok Cervena zufanka (1974), lyricke zbierky basni s temou prirody Ako dociahneme slnce (1979), Ako koncertuje zima (1980) a leporelo Zimovy koncert (1988). Je tiez autorom versovanej dramy Slnovraty (1946), vystihujucej tragiku ludstva vo vojnovom konflikte.

S. Zary je prekladatelom poezie z romanskych literatur.

Prelozil vybery z poezie G. Apollinaira, J. A. Rimbauda, P. Eluarda, F. G. Lorcu, P. Nerudu, N. Guillena, G. Rodariho, S. Quasimoda, P. P. Pasoliniho, L. Pignottiho a G. Ungarettiho.