2.3. Od Spatraka po úrad kvestora

2.3.1. Pompeius a Crassus

Gnaeus Pompeius Magnus sa vrátil z Hispánie do Ríma po tom, ako porazil rebelujúceho Quinta Sertoria. Crassus porazil Spartaka. Hoci Pompeius nebol senátorom, túžil byť konzulom. Aj Crassus chcel byť konzulom, na to, aby získal pôdu pre svojich vojakov. Dvadsaťdeväťročný Caesar ich dokázal presvedčiť, aby kandidovali spoločne, pričom by použili svoje armády. Tak by získali najviac hlasov. A naozaj. Pompeius sa stal prvým konzulom a Crassus druhým. Spolupráca medzi konzulmi nebola najlepšia. Pompeius usporiadal veľkolepé hry. Crassus vedel, že bude musieť urobiť podobnú senzáciu. Rozhodol sa, že na sviatok Herkula Neporaziteľného obetuje desatinu z celého svojho majetku bohu. Rozhlásil, že väčšina obetovanej čiastky sa použije na to, aby každý rímsky občan dostal v septembri, októbri a novembri zadarmo po päť modii pšenice. Toto obdobie Rimania považovali za výborné. Krajina prosperovala, obchod silnel. Konzulom sa podarilo odstrániť škody, spôsobené občianskou vojnou.

2.3.2. Smrť v rodine Iuliovcov

V rodine Iuliovcov šarapatila smrť. Najskôr zomrela Caesarova teta Iulia, ozdoba rodiny. Caesar na jej počesť predniesol veľkolepú reč. Hoci to bolo protizákonné, pretože bola manželkou proskribovaného muža. Nemala nárok na štátny pohreb. Caesar zmanipuloval ľud a zastrašil tak svojich odporcov. Pri druhom pôrode zomrela aj Caesarova manželka Cinnilla. To bol pre Caesara mimoriadne ťažký úder. Aj na jej počesť predniesol reč.

2.4. Caesarove funkcie

2.4.1. Kvestor

Úrad kvestora si odslúžil v Zadnej Hispánii. Táto krajina sa mu veľmi páčila. Caesar strávil v Hispánii iba nevyhnutný čas, chcel ísť do Ríma. Neznamená to však, že nepracoval. Podarilo sa mu dať všetky financie do poriadku, čo bola mimoriadne ťažké. Caesar sa chcel vydať cestou vojenského velenia. Avšak, aby mohol veliť armádam Ríma, musel byť aspoň prétorom. A aby bol vôbec zvolený, musel stráviť niekoľko rokov v Ríme na Fóre Romane.

2.4.2. Edil

Caesar sa stal jedným z dvojice edilov. Jeho spoločníkom v úrade bol plebejec Marcus Calpurnius Bibulus. Obidvaja mali za úlohu zabezpečiť rímske hry. Na výslní bol však iba Caesar. Dal znova postaviť Mariove sochy, odstránené Sullom. Stal sa tak v očiach más vodcom opozície proti optimátom a zároveň obnoviteľom strany populárov. Svoju obľubu zvýšil usporiadaním hier, aké Rím do tých čias nevidel : v aréne zápasilo 320 gladiátorských dvojíc. Pochopiteľne, že sa tým veľmi zadĺžil. Crassus sa ponúkol, že mu pomôže, ale Caesar odmietol. Proste nechcel využívať priateľov, ale neskôr to bol práve Crassus, ktorý Caesarovi pomohol. Jeho
spoločník, Marcus Calpurnius Bibulus, upadol do zabudnutia.

2.4.3. Caesar ako pontifex maximus

Keď starý pontifex maximus Quintus Caecilius Metellus Pius zomrel, Caesar zbadal veľkú možnosť, ako upokojiť svojich veriteľov. Keby sa mu podarilo vyhrať voľby, znamenalo to, že bude konzulom. Boni mali vo voľbách dvoch mužov, ale Caesar s prehľadom vyhral. Jeho novým domovom sa stal Domus publica , nesmierne starý dom, ktorý nikdy nevyhorel.