2.5.3. Situácia v Ríme a Rubicon
Zatiaľ, čo Caesar víťazil v Galii, pomery v Ríme sa vyvíjali v neprospech triumvirov. V senáte zosilnela opozícia, a tak Caesarov prívrženec Publius Clodius Pulcher začal vytvárať ozbrojené bandy, aby s ich pomocou vyvíjal nátlak na senát. Keď potom to isté urobil na obranu senátu Titus Annius Milo, rímske ulice sa začali meniť na bojisko. Caesar preto zvolal na jar roku 56 p. n. l. schôdzu triumvirov do mesta Lucy v Etrúrii. Sám chcel zostať v Galii, Pompeius a Crassus sa mali dať zvoliť za konzulov a urobiť poriadok v Ríme. Na východe sa zostrila situácia a Crassus sa rozhodol zaútočiť na Partov. Jeho invázia však nedopadla podľa jeho predstáv. Jeho vojsko bolo rozprášené a samotný Crassus zomrel v boji. Keď Crassus dohral svoju poslednú úlohu, triumvirát zanikol a moc troch mužov sa mala rozdeliť medzi dvoch. Pompeius však využil svoju prítomnosť v Ríme, aby na seba strhol aj Caesarov podiel. Roku 52 p. n. l. ho senát vymenoval za „ konzula bez kolegu“ - a hlavne bez Caesarovho vedomia. Caesar očakával problémy. V tom čase zomrela aj Iulia, Pompeiova manželka, a tým sa uvoľnilo posledné puto, ktoré ich k sebe viazalo. Roku 51 p. n. l. sa Pompeius pridal k požiadavke niektorých senátorov, aby Caesara zbavili plných mocí a velenia nad vojskom v Galii : videl v tom príležitosť dosiahnuť v Ríme absolútnu samovládu. Caesar v tom videl zasa zradu. Roztržka sa dovŕšila. Situácia nevyzerala pre Caesara priaznivo. Naznačil ochotu ustúpiť a požiadal senát, aby mu ponechal aspoň dve légie na obranu Predalpskej Galie a Ilýrie, čo bolo pre zabezpečenie rímskej moci nevyhnutné. Pompeius a senát však trvali na svojom. Caesarovi bolo jasné, že bez vojska by sa vydal odporcom na milosť a nemilosť. Vyhlásil preto, že rozpustí svoje vojská, ak to urobí aj Pompeius. Pompeius návrh odmietol a postavil sa za požiadavku, aby senát výslovne zbavil Caesara všetkých právomocí a vojsk. Úsilie Caesarových prívržencov vyšlo na prázdno. Caesarovi tribúni, Marcus Antonius a Quintus Cassius, ušli zo strachu pred Pompeiom k Caesarovi do Predalpskej Galie a udalosti dostali spád, ktorý už nikto nezastavil. Pri riečke Rubicone, ktorá tvorila hranicu medzi Predalpskou Galiou a Itáliou, stál kameň so zákonom, podľa ktorého sa preklína a vyhlasuje za bohorúhača a otcovraha každý, kto by ju s armádou, légiou alebo kohortou prekročil smerom na Rím. Pred týmto kameňom sa dňa 10. januára 49 p. n. l. zastavil Caesar. Pri prekračovaní rieky povedal známy výrok: „Kocky sú hodené“.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie