referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Gaius Iulius Caesar
Dátum pridania: 14.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Potemkin
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 12 848
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 36.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 60m 10s
Pomalé čítanie: 90m 15s
 
2.6.4. Egypt

Pompeiovou smrťou sa občianska vojna neskončila. Viacerí jeho prívrženci ušli do Afriky a Hispánie a ovládli tam niekoľko miest. Egypt sa otriasal spormi medzi Ptolemaiom XIII. a jeho sestrou a spoluvládkyňou Kleopatrou. Caesar nemal síce právo, aby do nich zasahoval, ale mal armádu. Ptolemaia zosadil a na trón dosadil ďalšieho Ptolemaia. Zosadený kráľ sa pokúsil Caesara otráviť, ale bezúspešne. Vzbúril alexandrijský ľud. Vzbura sa zmenila na vojnu a Caesar musel dať spáliť svoje loďstvo, aby nepadlo do rúk povstalcov. Pri tejto príležitosti ľahla popolom aj slávna alexandrijská knižnica. Nakoniec Caesar zvíťazil a pripravil tak pôdu pre neskoršiu premenu Egypta na rímsku provinciu. Svojimi zásahmi v Egypte si Caesar získal Kleopatrinu vďačnosť, a ako je známe, nielen vďačnosť. Mal už síce 52 rokov a Kleopatra mu mohla byť dcérou, ale generačný rozdiel im zrejme neprekážal. Strávili spolu deväť mesiacov.

2.6.5. Koniec občianskej vojny

Roku 47 p. n. l. povstal Mithridatov syn Farnakés, a tak musel Caesar vymeniť pohodu v Egypte za pochod Bitýnie. V celej vojne došlo len k jednej bitke, pri meste Zele, a Caesar po nej oznámil do Ríma: „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“. Toto veni, vidi, vici je azda najstručnejšia správa o priebehu a výsledku vojny, akú poznajú dejiny. Roku 46 p. n. l. porazil pri Thapse v severnej Afrike Scipiona, podporovaného numídskym kráľom Jubom. Utiku potom obsadil bez boja, keď jej obranca Cato Mladší spáchal zo zúfalstva nad márnosťou obrany samovraždu. Pompeiových synov Gnaea a Sexta porazil o rok neskôr v Hispánii. Roku 46 p. n. l. oslávil Caesar štyri triumfy : za víťazstvo nad Galiou, Egyptom, Farnakom a Jubom. Pred zlatým vozom s ovenčenými koňmi, na ktorom stál v purpurovom plášti a s vavrínovým vencom na hlave, kráčalo sedemdesiatdva liktorov ……. Ak slávil tieto triumfy za obrovského jasotu rímskeho ľudu ako samovládca, tak ďalší, hispánsky triumf, slávil už ako boh. Na jeseň roku 45 p. n. l. nariadil senát na jeho počesť päťdesiatdennú ďakovnú slávnosť a postavil jeho sochu vo Veľkom cirku medzi sochy božských ochrancov Ríma.
 
späť späť   16  |  17  |   18  |  19  |  20  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Encyklopedia rímskych dejín
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.