Légia: Najmenšia rímska vojenská jednotka schopná viesť vojnu. Hoci sa to od nej zriedka vyžadovalo. Z hľadiska mužstva, výstroja a všetkého materiálneho zabezpečenia to bola kompletne vybavená a samostatná jednotka. Dve až šesť légií spojených dokopy tvorilo armádu. Nebývalo zvykom, že by armáda mala viac ako šesť légii. Légia pozostávala zo 4280 radových legionárov, 60 centuriónov, 1600 príslušníkov nebojujúceho pomocného personálu, asi tristočlennej obsluhy vojnových strojov a stovky skúsených remeselníkov. Vnútorne bola rozčlenená do desiatich kohort pozostávajúcich zo šiestich centúrií. Za Caesarových čias sa jazdecké oddiely nezačleňovali do légií, ale tvorili osobitný druh vojska. Zdá sa, že pred Caesarom mala každá légia asi tridsať vojnových strojov, viac katapultov ako balíst. Caesar zaviedol využívanie vojnových strojov v bitke ako prostriedok na oslabenie nepriateľa zvýšil ich počet na päťdesiat. Ne čele légie stál legát alebo volený tribún vojakov, ak patrila úradujúcim konzulom. Dôstojníci boli centurióni. Hoci vojaci tej istej légie mali spoločný tábor, nespali pokope ako v nocľahárni, ale boli rozdelení do menších stanov po ôsmich vojakoch a dvoch príslušníkoch pomocných zborov. V takejto zostave sa aj stravovali. Vojaci jedli čerstvý chlieb, lebo si sami mleli múku, zarábali cesto a piekli bochníky, k ovsenej kaši dostávali na vylepšenie chuti nasolenú či údenú slaninu alebo bravčovinu a mávali aj sušené ovocie. Sanitárne zariadenia bránili rozšíreniu nákaz a znečisteniu vody.

Liktor: Človek, ktorý formálne slúžil kurulskému magistrátovi pri výkone úradných povinností. Kráčal pred magistrátom, aby mu uvoľnil cestu v dave alebo bol po ruke. Na ľavom pleci nosil zväzok prútov zvaný fasces. V Ríme si obliekal obyčajnú bielu tógu, len na
pohreby čiernu. Mimo hraníc Ríma nosil šarlátovú tuniku prepásanú širokým opaskom z čiernej kože vybíjaným mosadzou a do fasces mal zastoknuté sekery.

Modius: Bola to bežná miera na obilie. Modius mal obsah asi 8 litrov a hmotnosť 13 libier. Verejné obilie sa prideľovalo po 5 modii na mesiac, čo predstavovalo jeden medimnus.

Phalerae: Boli to tepané ozdobné okrúhle pliešky zo zlata alebo striebra s priemerom 7 až 10 cm. Udeľovali sa za mimoriadne udatnosť v boji. Zväčša sa odovzdávali v sadách po deväť ( tri rady po troch ) na ozdobnom remienku so strapcami, ktorý sa pripínal na brnenie alebo kyrys. Centurióni takmer vždy mali takéto vyznamenania.

Plebejský snem: stretávalo sa ňom tridsaťpäť tribuí, ale nepripúšťala sa účasť patricijov. Zvolávať ho mohol iba tribún ľudu. Snem mal právo schvaľovať zákony a konať súdy, aj keď toto právo zaniklo, keď Sulla Zriadil stále Súdy. Snem volil plebejských edilov a tribúnov ľudu. Zvyčajným miestom zasadnutí bol amfiteáter Komícia.

Prétor: Bol druhý najvyšší rímsky magistrál. Ujímal sa správy provincií, a to ešte počas svojho funkčného obdobia. Bol aj hlavným sudcom.

Proprétor: Úradník s právomocami prétora po odslúžení pretúry. Proprétorské právomoci sa zvyčajne udeľovali človeku, ktorý po skončení pretúry odchádzal spravovať niektorú provinciu. Propretúra trvala zvyčajne rok.

Privatus: Súkromník, ale aj člen senátu, ktorý nevykonáva nijaký úrad magistráta.

Republika: Tento termín sa pôvodne skladal z dvoch slov - res publica , vec verejná, teda čosi, čo zahrňuje ľud ako
celok, čiže jeho vláda.

Ria: Plutarchos hovorí, že matka Quinta Sertoria sa volal Rea, čo však nie je latinské rodové meno. Dodnes sa však v Európe používa meno „ Ria “ ako skrátený tvar mena Maria. Avšak tak by sa volala členka rodu Mariovcov, z ktorého pochádzal aj Gaius
Marius.

Senát: Vznikol ako výlučne patricijský zbor stovky mužov, ktorý slúžil ako poradný orgán rímskym kráľom. Krátko po vzniku republiky ho už tvorilo asi tristo senátorov, z ktorých mnohí boli plebejci. Členstvo v senáte bolo doživotné. V priebehu celej histórie sa členovia senátu zaťato usilovali udržať si významný podiel na vládnej moci. Bol to vždy skôr poradný než skutočný zákonodarný orgán. Senát riadil financie, rozhodoval o zahraničnej politike a do jeho kompetencií patrilo aj vymenúvanie miestodržiteľov provincií, vydávanie právnych predpisov pre provincie a vedenie vojen.

Subura: Najchudobnejšia a najľudnatejšia časť Ríma. Ležala na východ od Fóra Romana. Jej slobodomyseľné obyvateľstvo hovorilo mnohými jazykmi. Žilo tu aj mnoho židov. Za Caesarových čias sa tu nachádzala jedna rímska Synagóga. Suetonius tvrdí, že Caesar vyrastal v Subure.

Talent: Staroveká jednotka váhy definovaná ako náklad, ktorý unesie jeden človek.

Tóga candida: Bola to špeciálne bielená tóga, ktorú nosili uchádzači o úrad magistráta. Jej žiarivá bieloba sa dosahovala tým, že sa látka bielila na slnku mnoho dní a potom sa do nej vtieral jemný kriedový prášok.

Tribún vojakov: Zhromaždenie ľudu volilo každoročne 24 mladých mužov vo veku od 25 do 29 rokov, aby slúžili v légiách ako tribúni vojakov. Boli skutočnými magistrátmi, lenže primladými, aby sa stali senátormi, a zastupovali vládu v konzulských légiách.

Vexillum: Zástava alebo vlajka v légii.