Alena Heribanová


Povolanie: hlásateľka, moderátorka

Manžel:Jozef Heriban

Znamenie: baran

Deti: Tamara (16), Barbara (11)

Výška: 171 cm

Farba očí: zelená

Obľúbené jedlo: zelenina a sladkosti




Začiatky

Do Slovenskej televízie som sa dostala veľkým konkurzom na hlásateľky, ktorý vypísali práve v čase, keď som končila Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Bolo to v roku 1979, takže je to už dosť rokov dozadu.. Presne si pamätám, že pokračovanie v médiách nebol môj cieľ, ale nemala som inú možnosť, lebo som absolvovala FFUK s aprobáciou angličtina - slovenčina. Vtedy sa šírila oficiálna fáma, že angličtina je reč vojny. Bola vojna vo Vietname, v Číne, preto nečudo, že v tom čase sa v Bratislave učila angličtina ako cudzí jazyk iba na dvoch gymnáziách. V nich, pochopiteľne miesto nebolo, tak som si povedala, že sa zúčastním konkurzu na hlásateľky a uvidím, či budem môcť využiť svoje znalosti v tomto povolaní. Teraz som naozaj rada, že som sa takto rozhodla, lebo v súčasnosti mám kopec práce, ktorá sa krúti okolo angličtiny. So slovenčinou sa v mojej profesii živím už viac ako dvadsať rokov a neľutujem, že som si vybrala práve túto kombináciu, hoci vtedy, keď som sa pre ňu rozhodovala, sa zdala veľmi neperspektívna.



Práca

Nezostala som len pri "hlásateľstve". Moderujem viacero relácií nielen v Slovenskej televízii, ale aj pomimo, kde moja materská organizácia participuje ako mediálny partner. Keď si to tak všetko premietnem, môžem povedať, že sa mi naplnil istý sen, ktorý sa začal úspešným absolvovaním konkurzu na hlásateľku. Takže, keby sa šance opakovali, asi by som sa rozhodla znova rovnako.



Rodina

Čo sa rodinného života týka, manžela mám zatiaľ, chvalabohu, len jedného. Tým nemyslím nejaké mnohomužstvo, ale to, že som len jedenkrát vydatá, prvý a dúfam, že aj posledný krát. Môj muž je aj môj spolužiak z univerzity, hoci on mal aprobáciu estetika - slovenčina. Pôvodne bol hudobník, maturoval na konzervatóriu. Teraz pracuje v konkurenčnom médiu - Markíze. Mám jedného brata, ten je tak isto v Markíze. S manželom sa tešíme z dvoch krásnych dcér, jedna, šestnásťročná, študuje gymnázium vo Viedni, druhá je jedenásťročná, tá je tu na Slovensku a veľmi ju baví tenis. Ani jedna nechce byť hlásateľkou, ani ničím podobným. Tú staršiu zaujíma marketing, public relation, vzťahy, komunikácia, a cudzie jazyky. Mladšia sa okrem tenisu zaujíma o šport ako taký, aj o management okolo športu.