Životopis

Hugolín Gavlovič sa narodil 11.novembra 1712 v Czarnom Dunajci v Poľsku. Po krste dostal meno Martin, meno Hugolín dostal až pri vstupe do rehole. V czarnodunajeckej matrike sobášených pri sobáši Gavlovičových rodičov 4.mája 1704 sú uvedené iba mená a územný pôvod. Neuvádzal sa ani vek, ani sociálne resp. spoločenské zaradenie. Dá sa však predpokladať že išlo o príslušníkov nižších spoločenských vrstiev, ktorí nemuseli nevyhnutne patriť medzi poddaných.

Od svojho prvého roka bol Gavlovič vychovávaný v Trstenej na Orave. Nie sú známe nijaké doklady o jeho základnom vzdelaní. Môžeme iba predpokladať, že ho nadobudol v Trstenej. Pri jeho stredoškolskom vzdelaní môžeme tiež iba predpokladať, že bolo nadobudnuté v Žiline. No podľa konceptu jeho listu adresovanému V.Gazdovi v Žiline ukončil iba najnižšiu gramatickú triedu.
Dňa 30.júna 1733 vstúpil do františkánskej rehole Salvatoriánskej provincie, kde ho priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. Tam prijal meno Hugolín. Za kňaza ho vysvätili v Hlohovci v roku 1738, ale rok novicitátu strávil v kláštore v Pruskom. Po skončení kandidátskej lehoty odišiel do Beckova, kde absolvoval štúdium filozofie. Po skončení štúdia pracoval ako kňaz v Žiline, ale bol preložený do Beckova . Posledné roky svojho života pracoval ako kaplán v rodine Madoczányich.

Za svojho života pracoval 43 rokov na jednom mieste. Súviselo to zrejme s jeho pľúcnou chorobou, ktorá mala tuberkulózny charakter. Aj keď záznamy dokazujú občasné zlepšenie jeho zdravotného stavu, bol stále vážne chorý. O spôsobe svojej liečby- chodil sa liečiť na salaše- zmienil sa Gavlovič v podtitule Valaskej školy, kde uvádza, že dielo vzniklo „na salaši osvíceného pána grófa Xaveriusa Konigsegg...pod zámkem Vršatským a na Chrástkovej“, kde autor „k zdraví svému žinčicu užíval“. Túto terapiu odporúčal Gavlovičovi kláštorný „chirurgus“ Filip Lentz.Posledné mesiace svojho života strávil Hugolín Gavlovič na lôžku v kaštieli Madocsányiovcov. Zomrel 4.júna 1787 po štvormesačnom znášaní suchôt.

Tvorba:

Aj keď bola jeho tvorba rozmanitá a početná, mnoho jeho diel nebolo vydaných tlačou, ale ostalo v rukopisnej forme, pričom veľa rukopisov sa stratilo. Svojou tvorbou dokázal potenciál slovenského jazyka v jeho predspisovnej forme.

Diela:

1755-Valaská škola mravúv stodola
1758-Škola kresťanská s veršami svázaná(rukopis)
1777-Škola duchovní aneb ponaučení k duchovnému rozjímání
1749-Aký život, taká smrť
1778-Cvičení duchovné

ŠKOLA KRESŤANSKÁ:

Básnická skladba, v ktorej sa venuje pozemským veciam. Vykresľuje tu neúprosný okamih smrti, na ktorý sa treba počas života pripraviť. Obsahuje 152 dvanásťveršových diel usporiadaných do štyroch cyklov- O smrti, O súde, O pekle, O nebi. Apeluje tu na osobnú ľudskú zodpovednosť a snaží sa v ľuďoch svojím dielom vyburcovať ľudskú vôľu po večnom vykúpení. Svoje myšlienky pdopiera o biblické a mytologické príbehy, ale aj o históriu.