Narodil sa 9.1.1890 v Malé Svatoňovice u Trutnova
Zomrel 25.12.1938 v Prahe
Narodil sa v rodine lekára Antonína Čapka, ktorý bol tiež činný osvetovo aj politicky. Matka Božena Čapková zbierala slovesný folklór. Karel bol jeden zo siedmych detí. Jeho brat Josef vynikol ako jeden zo zakladateľov českého moderného maliarstva a tiež aj ako spisovateľ. Sestra Helena vydala tiež niekoľko prozaických kníh.
Karel Čapek prežil detstvo v Podkrkonoší. Ešte v roku, keď sa narodil, sa rodina presťahovala do Úpice, kde 1895 – 1901 navštevoval obecnú školu a prvú triedu mešťanskej školy. Na gymnáziu študoval najprv v Hradci Králové, kde býval so svojou starou mamou, odkiaľ odišiel, keď mu údajne hrozilo vylúčenie pre účasť v študentskom krúžku, podozrievanom zo sympatií k anarchizmu. Po tom, ako sa jeho rodičia presťahovali do Prahy, prestúpil na Akademické gymnázium.
Debutoval básňami, ktoré uverejnil už ako tercián v časopise Neděle, 1908 – 1911 publikoval prevažne práce napísané spolu s bratom Josefom. 1909 – 1915 študoval na filozofickej fakulte predovšetkým filozofiu, dejiny výtvarného umenia, estetiku, francúzsku, anglickú a nemeckú filológiu. Z jeho seminárnej práce neskôr vzišla kniha o pragmatizme. Svoje štúdium prerušil pobytom v Berlíne a Paríži. V Paríži býval s bratom Josefom, s ktorým tu rozpísal prvú verziu hry Loupežník. 1917 sa stal súkromným učiteľom syna kniežaťa Valanského. Potom pracoval v knižnici Národného múzea a neskôr ako redaktor Národních listú, ale tu dal výpoveď na protest proti prepusteniu Josefa Čapka, a zároveň proti politickému protimasarykovskému smerovaniu novín.
1921 nastúpili bratia Čapkovci do pražskej redakcie Lidových novin, kde Karel Čapek pôsobil až do svojej smrti. 1921 – 1923 bol tiež dramaturg a režisér Vinohradského divadla. Pokúšal sa aj o filmové libretá ako Zlatý klíček alebo Rusalka. Po matkinej smrti býval vo vlastnej dvojvile vo Vinohradoch s otcom a Josefom s manželkou. Po smrti otca s ním bývala aj herečka a spisovateľka O. Scheinpflugová, s ktorou sa v roku 1935 oženil.
Od začiatku 20. rokov veľa cestoval. Podnikol cesty do Talianska, Anglicka, Španielska, Holandska, Rakúska, Švédska, Nórska a Francúzska. Chodil na rôzne kongresy do Paríža, Ženevy a Budapešti. V tom čase mali jeho hry veľký ohlas. Osobne sa zoznámil s T. G. Masarykom, s ktorým sa od 1925 stýkal v súvislosti s bojom o záchranu československej demokracie v rokoch pred 2. svetovou vojnou. 1938 bol so skupinou francúzskych spisovateľov navrhnutý za kandidáta na Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel na zápal pľúc. Pochovaný bol na vyšehradskom cintoríne v Prahe.
