457; myslím, že metonymia je tam v tom zmysle, že Clyde na popud svojho horšieho ja- ten „ktosi “- prišiel s Robertou na Veľké Volavčie jazero, a keď tam prišiel, zrazu ho ten „ktosi “ opustil a nechal ho samého, bez odvahy hrozný čin vykonať )
Ďalšie prostriedky:
-Výseky z novín, letákov: Kniha je popretkávaná rôznymi výstrižkami z novín týkajúcich sa Clyda pre väčšiu autentickosť, dokumentárnosť. Napr: MLADÍK OBŽALOVANÝ Z VRAŽDY ROBOTNÍČKY. Bridgeburg, N.Y. 6. August....(str. 584; článok v novinách po zatknutí Clyda). Niekedy sú tam uvedené len tituly (str. 627). Pre zdôraznenie sú tieto texty odlíšené iným písmom( mierna kurzíva). Ďalej sa v knihe vyskytovali náboženské hlásenia z letáčikov Griffithsovcov, čím autor zdokumentoval náboženský život tejto rodiny.(str.9)
-Listy, pozvánky: Taktiež odlíšeným písmom, väčšinou korešpondencia medzi Clydom a Robertou, Sondrou či jeho matkou. Zahrnuté všetky listiny, čo si Clyde uchovával.(napr. strany 511, 627, 297, 765...)
-váhanie, opakovanie sa, nedokončené myšlienky- Autor sa často snažil poukázať na isté Clydove myšlienkové pochody a neustále na nich upozorňovať, aby si čitateľ uvedomil ich vážnosť. Nedokončené myšlienky sa často vyskytujú v časti knihy, keď Clyde nevedel vyriešiť problém s Robertinym tehotenstvom , váhanie a opakovanie sa zas v častiach, kde sa Clyde zaoberá myšlienkami na vraždu, resp. keď ju plánuje. (samozrejme, váhanie, opakovanie sa a nedokončené myšlienky sa vyskytovali v celej knihe, keďže Clyde bol typ veľmi zmäteného a neistého človeka, ale v uvedených častiach sa vyskytovali naozaj najčastejšie)
-zvukové podfarbenie- na str. 457-458 badáme kvílenie vtáka: kit kit ka-a-a-a., čím chce autor zdôrazniť dramatickosť oného výjavu.
-pomlčkami zas autor vyjadroval chaostickosť Clydovho myslenia, pričom sa snažil byť rázny( str.457; vražda),
-do zátvoriek vsadil podvedomé myšlienky, ktoré boli skôr neuvedomelé.
-kurzívou (často včlenená priamo do textu) autor vyčleňoval buď rôzne podfarbenia, citácie či myšlienky niekoho iného alebo len zvýrazňoval istý fakt.

Znaky diela zaraďujúce ho do medzivojnovej literatúry: Americká spoločnosť po prvej svetovej vojne: do popredia sa dostávajú vládnuce strany, čo spôsobuje stiesnenosť nižších vrstiev; je to román (epika); stratená generácia; vnútorný monológ; otupenosť ľudí a ich snaha umelo vychutnávať život; mierne experimentovanie autora- myslím, že dielo aj čiastočne surrealistické, pretože autor poukázal na priepastné rozdiely medzi snom a realitou; veľké spoločenské rozdiely, izolovanosť spoločenských tried; naturalizmus
Kritika: Kniha americká tragédia ma veľmi zaujala. Počula som aj názor, že začiatok je nudný- ale to vôbec nie je pravda. Vyvrcholenie knihy je síce v druhej časti knihy,. no keby T. Dreiser vynechal opis detstva hlavnej postavy, čitateľ by nemal šancu pochopiť jej myšlienkové pochody a konanie.