Ako čitateľ som Clydom Griffithsom hlboko opovrhovala: ako inak mám súdiť človeka, ktorý opovrhuje svojou vlastnou rodinou len pre jej jednoduchosť a chudobu? No autor sa postupne grandiózne dostáva až do úplného vnútra hlavnej postavy, čím čitateľovi predostrie jeho túžbu po nesprávne chápanom šťastí a depresiu vyplývajúcu z jeho spoločenského postavenia- ktorá ho ako slabocha úplne ovládla. Pristihla som sa, že ku koncu diela som si dokonca priala, aby bol Clyde oslobodený- veď po zločine si uvedomil, čo spáchal a čo je vlastne správne. No bez trestu by sa Clyde nedostal až na samý vrch svojej osobnosti, čo chápem ako pochopenie života, milovanie Boha a prostého, duševného šťastia. Dielo sa mi fakt veľmi páčilo a prečítala som si ho s radosťou. Prekážala mi však zdĺhavosť poslednej časti- autor mohol trochu skrátiť priebeh súdneho procesu. Inak nemám žiadne výhrady.