Odišiel do Čiech a namiesto uväzneného brata sa aj tu chcel chopiť moci. Zatiaľ sa v Uhorsku vystupňovala nespokojnosť so Žigmundom natoľko, že keď sa z Čiech roku 1401 vrátil, magnátska klika Kanizsai- Bebek dala Žigmunda uväzniť. Nato na parciálnom sneme v Topoľčanoch 11. júna 1401 zvolila šľachta za uhorského panovníka Vladislava Jagelovského. Príležitosť si nechceli nechať ujsť ani Habsburgovci. Vyslobodili Žigmunda z väzenia. Pripútali ho, keďže ovdovel, sobášom s Barbarou Cillskou. Magnát Mikuláš Garai sa stal doživotným palatínom. Žigmund sa Habsburgovcom zaviazal, že ak nebude mať potomka, prenechá im uhorskú korunu. Tak sa uhorský kráľ stal hračkou v politike Habsburgovcov.
Taká bola na Slovensku situácia, keď duch času zavial iskry z Husovej hranice aj k nám. Nikto 6. Júla 1415 ani vo sne netušil, že iskry z tlejúcej hranice majstra Jána Husa v Kostnici- aj keď kati jeho popol rozhádzali do Rýna- vznietia obrovský požiar nielen v krajinách koruny českej, ale aj vo všetkých okolitých kráľovstvách. Roku 1419 ľud Starého i Nového Města Pražského povstal. Oheň sa šíril po celých Čechách. A vodca pražských vzbúrencov kňaz Jan Želivský vyslovuje prorocké želanie: „Ó, kéž se nyní Praha stala vzorem věřícím, nejen na Morave, ale i v Uhrách, Polsku i v Rakouscích.“ Splnilo sa, keď český kráľ Václav dostal správu o povstaní pražského ľudu, ranila ho mŕtvica a zomrel. Jeho mladší brat Žigmund sa považoval za jeho nástupcu aj v českých krajinách. Nastalo obdobie rozhorčených husitských vojen.
Uhorské kráľovstvo a, prirodzene, najmä susedné západné Slovensko stalo sa bránou ozbrojených žoldnierov do husitských Čiech. Odtiaľ na Moravu a ďalej ďaleko do Českých krajín vpadali bandériá uhorských oligarchov. Ich ozbrojenci sa zúčastňovali aj na križiackych výpravách kráľa Žigmunda proti husitom. V nasledujúcom roku prišli husiti opäť do Bratislavy. Vojsko sa rozložilo pred mestom- v meste vyjednávalo husitské posolstvo na čele s najvyšším hajtmanom Prokopom Veľkým a kráľom Žigmundom o podmienkach mieru. Husiti sa odvolávali na štyri pražské artikuly, učenie majstra Jana Husa a na Bibliu. Márne. Husitskí bojovníci neodtiahli zo Slovenska len so zajatcami a s bohatou korisťou. Na posledných výpravách zmocnili sa na dlhší čas Skalice, Trnavy, Topoľčian, Žiliny, hradov Likavy a Lidnice a nechali tam svoje posádky. Boli to opevnené mestá a hrady, preto ich
ani Žigmund, ani uhorský feudáli nemohli dobyť.