ANTON BERNOLÁK (1762-1813)
Narodil sa v rodine zemepána v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774-1778 na gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 na generálnom seminári v Bratislave. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už na bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II.Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živú reč v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku
Slovenské učené tovarišstvo
So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay.V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka.
Ján Hollý (1785-1849)
Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v Borskom Mikuláši, v rokoch 1797 - 1799 v Skalici a v rokoch 1799 - 1802 v Bratislave; neskôr pokračoval v rokoch 1802 - 1804 štúdiom filozofie a v rokoch 1804 - 1808 štúdiom teológie v Trnave, kde bol aj vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Podbedime, neskôr v Hlohovci. V rokoch 1814 - 1843 pôsobil ako farár v Maduniciach a po požiari v dedine, kedy zhorel i kostol a fara, požiadal o penzionovanie. Okrem zranení pri požiari prišiel i o celý osobný majetok a pomaly prichádzal o zrak. Ujal sa ho jeho bývalý spolužiak, ktorý ho presťahoval na svoju faru v Dobrej Vode, kde aj zomrel a je pochovaný. V roku 1854 bol nad jeho hrobom vďaka zbierke, ktorú zorganizovali Ján Palárik a Jozef Karol Viktorin, odhalený pomník s jeho bustou . V Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov, je pred rímskokatolíckym kostolom Pamätník.
Tvorba
Literatúre sa venoval už počas štúdií, kedy prekladal diela antických klasikov do bernolákovčiny, písal latinské príležitostné básne a zaoberal sa otázkami poézie. Neskôr písal vlastné eposy s tematikou Veľkomoravskej ríše. Pod vplyvom Juraja Papánka a Juraja Fándlyho pokladal slovenský národ za jadro Svätoplukovej ríše a Slovákov za priamych dedičov Veľkej Moravy. Súčasne s eposmi tvoril aj menšie skladby, ktoré nazýval selankami. Desať z nich bolo otlačených v Zore v roku 1835, desať v roku 1836 a jedna v roku 1839. Ku koncu svojho života sa stal stúpencom Štúra a jeho kodifikácie slovenčiny. Na jeho vývin mal najväčší vplyv profesor Juraj Palkovič, ktorý sa stal vydavateľom jeho kníh. Jeho dielo obdivovali aj mladí Štúrovci. Aj keď si zvolili stredoslovenskú slovenčinu za spisovný jazyk, nerozišli sa s ním, hoci do konca života zotrvával na bernolákovčine. Na Hollého dielo nadviazali aj Andrej Sládkovič a Pavol Országh Hviezdoslav.
Juraj Fándly (1750-1811)
Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína Fandl žili v Častej len prechodne v rokoch 1748 – 1750. Otec mu čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu. V školskom roku 1766 / 1767 bol žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure. V školskom roku 1767 / 1768 študoval u františkánov v Márie Hátu, potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde. Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole. V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od r. 1773 pokračoval v seminári v Trnave.Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara v Naháči bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Naháčski farníci boli chudobní, preto aj ich farár bol ako „kostolná myš“. Farské role, ktoré mali byť hlavným prameňom obživy, boli „kamenisté pustáky“. Budova fary bola na spadnutie.Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom a lekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele.Hmotné strádanie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky. Zomrel 7. marca 1811 v Doľanoch, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na Doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali, zostal neidentifikovateľný.
Tvorba
V rokoch 1787 – 1788 sa dostal do kontaktu so skupinou vlasteneckej mládeže, ktorá sa sústredila okolo A. Bernoláka, a nakoľko práve kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu, nahovorili Fándlyho, aby svoje dielo Dúverná zmlúva…, ktoré mal už sčasti hotové, vydal v novej slovenčine. Fándly súhlasil, a tak sa jeho dielo stalo prvým veľkým dielom napísaným v bernolákovskej slovenčine. Okrem tohto diela sa venoval hlavne písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka, čím sa snažil pomôcť nielen svojim farníkom. Okrem náučných diel vydal aj svoje kázne a niekoľko básní.
