Nora Baráthová

Narodila sa 7. júna 1944 v Kežmarku v rodine inžiniera. Po maturite na Jedenasťročnej strednej škole v rodisku pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte v Prešove (odbor slovensky jazyk - história). Po skončení školy začala pracovať a dosiaľ pracuje v Mestskom múzeu v Kežmarku.

Jej prozaickú tvorbu i publicistické príspevky ovplyvnila história rodného mesta. Debutovala románom Ad revidendum (1967), ktorý je kronikou posledného školského roka pred maturitou. Autorka v ňom prejavila svoj pozorovací talent a celkovo sa zaradila do prúdu próz venujúcich sa vstupu mladých ľudí do života, ktoré v našej literatúre vznikali v 60. rokoch. Roku 1975 vydala historický román Muž, ktorý kráčal za smrťou, čerpajúci z čias protihabsburského povstania Františka II. Rákócziho a odohrávajúci sa v Kežmarku na prelome 17. a 18. storočia. Určujúca je v ňom dobrodružno-sentimentálna fabula. Voľným pokračovaním tohto diela je historický román Aj zradcom sa odpúšťa (1980). Ešte roku 1976 však vydala prózu pre mládež Snívať zakázané, atakujúcu rodičovskú ľahostajnosť na príbehu chovanice detského domova.

Po historickej téme siahla Baráthová znova v románe Nepokojné mesto (1981), v ktorom sledujeme dobrodružné udalosti okolo bojov slobodného kráľovského mesta Kežmarku s majiteľmi hradu Tökölyovcami. Dej je situovaný do 17. storočia a zaujme najmä tým, ako vie autorka zachytiť reálie, zvyky a spôsob života vtedajšieho mesta. Tak je Baráthovej próza najsilnejšia práve svojou poznávacou hodnotou.

Ďalšou prózou pre mládež je sviežo napísaný román Najlepšia trieda (1983), ktorý približuje život súčasných gymnazistov, ale načiera aj do minulosti a prostredníctvom starých písomnosti sa dozvedáme čosi o nezvyčajných trestoch a povinnostiach študentov dávnych čias. Románom Plavovlasé hviezdy (1991) sa Baráthová podujala zaplniť jednu z medzier v slovenskej literatúre v oblasti pôvodných diel zo života stredoškolskej mládeže. Píše o tých, ktorí dospelým neraz aj vedome unikajú, lebo sa im nedostáva to, čo od života očakávali. Román je pozoruhodnou sondou do priestorov neprístupných pre mnohých dospelých, do aktuálnych životných pocitov a problémov súčasnej mladej generácie. Mládeži je určená aj próza Študent (1991), rozprávajúca o mladých rokoch P. O. Hviezdoslava. Hviezdy nad Tatrami (1995) je knižka povestí, zachytavajuca prvé historické dotyky s Vysokými Tatrami, a to práve cez autorkino rodisko a obľúbenú tému Kežmarok. O osudoch dospievajúceho dievčaťa hovorí komorná novielka Päť dní pre náhodu (1996).

Zaujímavo napísanou knihou je publikácia Nad Kežmarkom vietor veje (1990), rozpravajúca o histórii starobylého Kežmarku, o jeho bohatstve a sláve, dávnych i nedávnych obyvateľoch.

Dielo

Próza pre dospelých

1975 - Muž, ktorý kráčal za smrťou, historický román z Kežmarku v časoch protihabsburského povstania
1980 - Aj zradcom sa odpúšťa, voľné pokračovanie románu Muž, ktorý kráčal za smrťou
1981 - Nepokojné mesto, voľné pokračovanie románov Muž, ktorý kráča za smrťou a Aj zradcom sa odpúšťa
1990 - Nad Kežmarkom veje vietor
1995 - Hviezdy nad Tatrami
1996 - Tak sme žili
1996 - Tri vianočné príbehy

Próza pre mládež

1967 - Ad revidendum, román zo študentského prostredia
1976 - Snívať zakázané, príbeh dievčaťa z detského domova
1983 - Najlepšia trieda
1991 - Študent
1992 - Plavovlasé hviezdy
1995 - Päť dní pre náhodu

Historické práce

1989 - Kežmarský hrad
1994 - Kežmarok a jeho evanjelické umelecko-historické pamiatky
1997 - Svedkovia ťažkých dôb