programu bol sprvu pre maďarské vládnuce i opozičné sily,
ale aj pre cirkevnú hierarchiu nepríjemným partnerom, najmä pre svoj
pseudoradikalizmus a nár. angažovanosť. V r. 1901 sa preto zo Žičiho stranou
rozišiel a zvolili ho do vedenia Slov. nár. strany. Naďalej prispieval do slovenských novín a časopisov, po odmlčaní sa usiloval získať ružomberskú faru.R. 1905-1907 sa opäť aktivizoval, pravdepodobne v súvislosti s radikalizáciou más. Svoje členstvo v ružomberskej mestskej rade využíval na odhaľovanie korupcie, protiľud. a protinár. praktík a samosprávneho aparátu.

Ako škôldozorca cirkevných škôl sa usiloval aspoň o čiastkové zlepšenie ich
postavenia v nár. ohľade. Trojtisícove ľud. zhromaždenie, ktoré sa konalo v
decembri 1905 z jeho iniciatívy, žiadalo okrem iného všeobecné a tajné volebné právo do samosprávnych orgánov. R. 1906 napriek zákazu biskupa podporovalo
kandidatúru Vavra Šrobára vo voľbách do uhorského snemu. Za údajnú urážku maďarského národa vo volebnom boji ho spišský biskup Párvy v júni 1906 suspendoval ab officio et ordine a v tzv. ružomberskom súdnom procese v decembri 1906 ho odsúdili na 2 roky väzenia (v Szegede) a 1500 korún pokuty.
Jeho Ľud. noviny dala katolícka hierarchia r. 1907 na cirkevný index.
Na začiatku politického pôsobenia spolupracoval s politickým centrom v Martine i cirk.-nár. centrom v Trnave (Spolok sv. Vojtecha). V rámci jednotnej
Slov. národnej strany spolupracoval s jej martinským vedením i s opozičnou
skupinou hlasistov, Milanom Hodžom a inými. Hlásil sa i k česko.-slov. vzájomnosti a spolupráci, kde však akcentoval kult.-nár. čes. kléru. Po odsúdení v ružomberskom procese ho A. Kolísek pozval na prednáškové turné po Morave. V jeho priebehu došlo k tragickým udalostiam v Černovej, kde vládnemu teroru padli za obeť životy 15 slov. roľníkov, takže toto turné bolo mohutnou manifestáciou čes.-slov. vzájomnosti. Jeho klerikálne hnutie však zostalo v rámci jednotnej strany iba pod tlakom režimu a pre nedostatok vlastných vedúcich osobností, čo sa zmenilo po jeho návrate zo szegedského väzenia. Aby získal späť ružomberskú faru, začal v politike akcentovať najreakčnejšie princípy svojej ideológie, podriadil sa dogmám kat. cirkvi, zostril
útoky proti social. hnutiu, zbavil sa radikalizmu, zmiernil národnostnú agitáciu,
začal útočiť na hegemonizmus luteránov v slov. burž. nár. hnutí, na ateizmus a
liberalizmus hlasistov, na zjazde moravských katolíkov r. 1911 v Olomouci na čes. pokrokové noviny a časopisy. R. 1911 vyšlo najavo, že jeho Ľud. noviny prijali od vlády úplatok 2500 korún. Po dlhých polemikách ich vedenie Slov. nár. strany dalo na nár.