index, sám so svojou skupinou ich vyhlásil za orgán
zatiaľ neexistujúcej Slov. ľud. strany. Tú založili r. 1913 v Žiline a zvolili ho za
jej predsedu, do r. 1918 však v podstate nevyvíjala činnosť. Na podporu svojho
klerikálneho hnutia budoval už predtým inštitúcie hospodársko-kultúrneho charakteru.
Ako ostatní slov. burž. politici tohto obdobia nenastolil ani on nikdy požiadavku štátoprávneho riešenia slov. otázky v Uhorsku, uspokojil sa s požiadavkou dodržiavania národnostného zákona z r. 1868 a poskytnutia jazykových úľav. Idea čs. vzájomnosti, ku ktorej sa hlásil, bola pre neho jednak spôsobom tlaku na vládnuce maď. tr.,jednak prostriedkom získavania podpory
zo strany čes. klerikálov. Pod vplyvom revolučnej aktivity más v Uhorsku koncom 1. svetovej vojny sa presvedčil, že od vládnucich maď. kruhov nemožno očakávať ústupky v nár. otázke.V lete 1917 sa prihlásil k idei spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo potvrdil i v októbri 1918 ako člen SNR a signatár martinskej Deklarácie slov. národa.

V novembri 1918 sa stal predsedom výkonného výboru Kňazskej rady na Slov., z podnetu ktorý v decembri 1918 obnovil Slov. ľud. stranu, premenovanú
r. 1925 na HSĽS. Až do smrti bol jej predsedom a riadil ju na základe vodcovského princípu. Všetky pokusy presvedčiť v strane iné koncepcie likvidoval najmä vylúčením opozičníkov (J.Vrabec, J. Koza-Matejov, F. Juriga,
P. Macháček a i.).
Strana, ktorú viedol bola najreakčnejšou stranou slov. buržoázie v jej dejinách a od polovice 20. rokov najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Za hlavnú
úlohu pokladala boj proti rev. rob. hnutiu, jeho marx.-len. ideológii a jeho politickej vodkyni KSČ, čo v podmienkach povojnového Slov. vyjadrila v hesle
jeho premeny zo Slov. červeného na biele. Na boj proti rev. hnutiu využívala všetky prostriedky, najmä však soc. demagógiu a náboženské cítenie pracujúcich. Podporovala vládu a štátny aparát pri realizácii opatrení proti rob.
hnutiu a KSČ, vrátane použitia vojska a streľby do bojujúcich a pracujúcich.
Súčasťou tohto jej boja bol antisovietizmus: podporovala všetky hnutia usilujúce sa o likvidáciu, či aspoň oslabenie prvého social. štátu sveta, protestovala proti čs.-sov. spojeneckej zmluve. Spolu so stranou odporúčal pracujúcim ako východisko pri riešení soc. problémov riadiť sa náboženskými dogmami a pápežskými encyklikami, t.j. usilovať sa o spoluprácu tr., čakať na odmenu na druhom svete.
HSĽS vyjadrovala triedne záujmy tej skupiny slov. buržoázie, ktorá sa v ČSR
necítila uspokojená v mocenských či skupinových triednych záujmoch.