4. NA PULZE VYSOKEJ POLITIKY
Matej bol druhoradým synom Jána Huňadyho a šľachtičnej Alžbety Siládiovej, pochádzajúcej zo stredne zámožnej zemianskej rodiny z juhu Uhorska. Vďaka otcovmu postaveniu sa už v detstve pohyboval v prostredí politickej špičky uhorskej spoločnosti. Na jeho výchove sa podieľal významný učenec a humanista chorvátskeho pôvodu Ján Vitéz zo Stredny, no najmä Poliak Gregor zo Sanoku, ktorý bol kedysi spovedníkom uhorského kráľa Vladislava I. Jagelovského. Pod vplyvom vtedy moderného výchovného a duchovného smeru skĺbujúceho kresťanskú vieru s bohatým antickým odkazom získal mladý Matej nevšedne vzdelanie, znásobené rozsiahlymi jazykovými znalosťami. Popri maďarčine a chorvátčine výborne ovládal latinčinu a neskôr si osvojil aj nemčinu, češtinu a ďalšie slovanské jazyky, takže sa zaiste dobre dohovoril aj po slovensky. O Matejovej úcte k vzdelanosti svedčí jeho neskorší výrok: „Nevzdelaný kráľ je korunovaným somárom.“
Viacerí súčasníci zaznamenali, že Matej sa už od chlapčenského veku často zúčastňoval na oficiálnych i dôverných rokovaniach Jána Huňadyho so zahraničnými politikmi. Najpoprednejší uhorský veľmož a gubernátor bol síce majstrom meča i politiky, no po latinsky sa nedohovoril, ba nevedel ani čítať a písať, takže syn Matej mu neraz robil tlmočníka prekladateľa. Ján Huňady dbal však aj na Matejovu výchovu vo vojenskom remesle. Dokonca roku 1454 sám pasoval 11-ročného Mateja na rytiera. O rok neskôr ho z politických dôvodov zasnúbili s dcérou svojho najväčšieho rivala Ulricha Cilského. Vďaka tomu sa Huňadyovci dostali do príbuzenského vzťahu s kráľom Ladislavom V. Pohrobkom, lebo Alžbeta Cilská bola kráľovou druhostupňovou sesternicou. Podľa dobových zvyklostí sa mladá snúbenica odsťahovala na huňadyovské rodové panstvo, Matej zase odišiel na kráľovský dvor za komorníka. Plánovaný sobáš sa však neuskutočnil, lebo Alžbeta roku 1455 zomrela.
Po nečakanej smrti Jána Huňadyovského, ktorý 11. augusta 1456 (len tri týždne po veľkolepom víťazstve nad Turkami v bitke pri Belehrade) podľahol moru, sa uhorská politická scéna výrazne zmenila. Kráľ Ladislav Pohrobok, podnecovaný svojimi ujcami Ulrichom Cilským a Ladislavom Gorjanským, sa rozhodol skoncovať s politickou mocou huňadyovského tábora na čele s prvorodeným synom niekdajšieho gubernátora. Ladislav Huňady (narodený 1431) získal už popri otcovi nielen bojové skúsenosti, ale aj významné krajinské hodnosti a funkcie. Roku 1452 sa stal bratislavským županom, roku 1453 bol už chorvátsko-slavónskym bánom. Nevraživosť medzi kráľovskou a huňadyovskou stranou sa vystupňovala najmä po zavraždení Ulricha Cilského a vyústila do zajatia a popravy Ladislava Huňadyho .V marci 1457 mu sťali hlavu pod Budatínskym hradom. Kat sekol trikrát, ale hlavu mladého grófa neodsekol. Hoci mal dozadu á zviazané ruky, postavil sa zo zeme z vlastnej sily a povedal : "dostal som tri rany, vytrpel som dosť, nemáte právo ma ďalej trestať ani pred Bohom, ani pred človekom." Zúčastnení popravy napriek tomu požiadali kata, aby sekol aj po štvrtýkrát.
Vtedy 14-ročný Matej bol tiež odsúdený na trest smrti. Kráľ ho síce nedal popraviť, no neoslobodil ho. Matej putoval v okovách ako rukojemník najprv do Viedne a neskôr do Prahy, kde ho údajne čakala krvavá exekúcia počas pripravovaného veľkolepého svadobného veselia kráľa Ladislava Pohrobka s francúzskou princeznou Magdalénou. Verejná poprava bola totiž v stredoveku vzrušujúcim a ľudu lahodiacim predstavením. Šťastie však stálo na Matejovej strane. Nepobudol v zajatí dlho a ani neskončil na popravisku. Ladislav Pohrobok nečakane zomrel a vlna šťasteny vyniesla Mateja z pražského žalára na uhorský trón. A takto 1. januára 1458 15-ročného Mateja snem zvolil za kráľa, jediný kto vyjadril svoj nesúhlas bol Fridrich III. Patril medzi najvýznamnejších a najmocnejších uhorských panovníkov. V očiach ľudu bol pokladaný za dobrého a hlavne spravodlivého kráľa.
Jeho zvolenie za uhorského kráľa na sneme v Pešti začiatkom roka 1458, teda v čase, keď on sám bol ešte v Prahe, bolo výsledkom zmierenia sa a dohody dvoch politických táborov: huňadyovského na čele s Matejovou matkou Alžbetou Siládiovou a veľmožskej kliky reprezentovanej palatínom Ladislavom Gorjanským. Spečatením dohody mal byť Matejov sobáš s palatínovou dcérou. Sobáš sa však neuskutočnil, lebo Matej sa ešte pred návratom do Uhorska zasnúbil s dcérou Juraja Poděbradského, ktorý prevzal moc v Českom kráľovstve.
5. NA VRCHOLE PYRAMÍDY MOCI
Ani nie 15-ročný kráľ Matej mal za sebou dostatok životných skúseností. Dobrých i zlých. Poznamenali ho natoľko, že aj on sa počas vladárenia neraz uchyľoval k lesti, úskokom i násiliu. Na druhej strane však vedel byť aj veľkorysý a štedrý, v túžbe po sláve a uznaní preukazoval osobnú odvahu a príkladnú rytierskosť. Matejova vláda sa v historiografii označuje za proces upevňovania a nastoľovania centralizovanej panovníckej moci vo feudálnej stavovskej monarchii. Stručne a čiastočne zjednodušene povedané, išlo o to, že kráľ Matej sa usiloval, aby jeho postavenie a vplyv nemohol nikto výraznejšie ohroziť, čo sa mu v prevažnej miere podarilo. Ako suverénny vládca krajiny stál na vrchole spoločenskej hierarchie, ale ani toto ho neoprávňovalo na bezuzdné konanie alebo svojvoľné činy. Musel rešpektovať zvyky, právnu obyčaj a zákony, neraz i vôľu svojho najbližšieho okolia.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie