referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Matej Korvín - Seminárna práca
Dátum pridania: 29.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maxinka12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 566
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 50s
Pomalé čítanie: 32m 45s
 
 Panoval v súčinnosti s ostatnými mocenskými zložkami (prelátmi, veľmožmi a šľachtou) či krajinskými inštitúciami, no práve vďaka obratnému využívaniu dočasného a účelového spojenectva raz s tou, inokedy zasa s onou zložkou moci si zväčša vždy dokázal presadiť svoju vôľu. Nástrojom jeho moci sa stala najmä výkonná administratíva, ktorú predstavovala predovšetkým kráľovská kancelária a kráľovská pokladnica ako najvyšší finančný úrad. Podstata Matejových úspechov spočívala aj v tom, že si do kráľovskej, čiže štátnej správy a do rozhodujúcich funkcií a úradov vedel vybrať a dosadiť vzdelaných, schopných a pritom jemu oddaných ľudí. Predovšetkým vďaka tomu mohol uskutočniť viacero rozsiahlych reforiem, ktoré zmenili vnútorný život v Uhorsku na nepoznanie.

Ako vlastne vyzeralo Matejovo kráľovstvo? Podľa predpokladov historikov a výpočtov demografov malo Uhorsko za Mateja okolo 3,5 milióna obyvateľov, z toho na Slovensku žilo niečo vyše pol milióna Z celkového počtu obyvateľov Uhorska tvorili poddaní roľníci spolu s obyvateľmi zemepánskych mestečiek odhadom tak 95%. Počet a podiel privilegovaným stavov bol teda skutočne veľmi malý: šľachta okolo 40 000 (1,14%), pričom približne 60magnátov vlastnilo až 40% všetkej pôdy v kráľovstve; duchovenstvo 30 000 (0,86%) a občania slobodných kráľovských miest 100 000 (2,86%). Relatívne zanedbateľné percento tvorili iné vrstvy, ako slobodníci, cudzinci, vojaci a podobne. Hoci právne postavenie príslušníkov privilegovaných stavov bolo navonok rovnaké, v ich sociálnom či hospodárskom postavení boli neraz až priepastné rozdiely.

Najvýznamnejším a najvplyvnejším krajinským orgánom bola kráľovská rada. Pôvodne, ešte v začiatkoch Uhorského kráľovstva, plnila poradnú, neskôr aj zákonodarnú funkciu, v období interregna bola vykonávateľom najvyššej moci. Za kráľa Mateja nadobudla charakter ústredného štátneho orgánu, v dnešnom ponímaní vládneho kabinetu, a to zaiste aj preto, že Matej do nej presadil i vzdelaných úradníkov kráľovskej kancelárie. Operatívne úlohy riešila užšia kráľovská rada, v ktorej sa schádzalo nanajvýš 10 predstaviteľov. Širšiu kráľovskú radu tvorilo okolo 50 členov ( reprezentantov cirkevnej a svetskej aristokracie).
Najvýznamnejším fórom šľachtického stavu bol krajinský snem. Na jeho rokovaniach sa však zriedkakedy zúčastňovali všetci šľachtici, ale len delegovaní zástupcovia z príslušných stolíc a občas aj predstavitelia slobodných kráľovských miest. Za 32 rokov panovania zvolal Matej snem 28-krát, pričom je veľavravné, že v poslednom desaťročí jeho vlády sa snem zišiel len 2razy.


6. HLAVNÝ ZDROJ PRÍJMOV

Podľa Fontanových referencií dosahoval Matejov ročný dôchodok sumu 440tisíc dukátov. Svedectvo je cenné v tom, že obsahuje konkrétne sumy a potvrdzuje základné zdroje príjmov plynúcich do kráľovskej pokladnice. Boli to dane a zisk z kráľovského monopolu (soľného, banského a mincového ako aj colného). Spomedzi pravidelných daní to boli: daň kráľovských miest (cenzus) a daň sedmohradských Sasov – obe po 25 tisíc zlatých, daň uhorských Židov – 5 tisíc zlatých, daň sedmohradských valachov – 2 tisíc zlatých. No neúrekom bolo i rôznych príležitostných daní, náhrad, poplatkov či rôznych povinných darov, ako napríklad daň Sikulov nazývaná pečenie vola, ktorú platili pri korunovácii kráľa, pri jeho sobáši a pri narodení prvého kráľoviča. Mnohé cirkevné funkcie kráľ Matej dokonca dočasne neobsadzoval a výnos, ktorý z nich plynul si jednoducho prisvojil. K čomu ešte treba pripočítať už Fontanom spomínanú taxu vo výške 250tisíc zlatých. Bola to osobitná vojnová daň (subsidium), ktorá sa síce nevyrubovala pravidelne, no stávalo sa, že ju v poniektorých rokoch vyberali dva razy a kráľ sa obohatil o pol milióna.

Do kráľovskej pokladnice (síce už v neskorších rokoch Matejovej vlády) plynuli aj dane z pričlenených krajín, čiže Moravy, Sliezska, Lužice a Dolného Rakúska, takže jej príjem predstavoval ročne v priemere až 800tisíc zlatých, ba v niektorých, najmä posledných rokoch Matejovej vlády dokonca prevyšoval milión zlatých. Bolo to päťnásobne viac než v časoch kráľa Žigmunda.
Sú však aj veľkorysejšie odhady, a často nie úplne nereálne, založené na výdavkoch kráľa, podľa ktorých Matejov príjem občas mohol – či dokonca musel dosahovať až 2milióny zlatých ročne. Len na žold Matejovho povestného vojska, ktoré spravidla tvorilo 10tisíc jazdcov a 5tisíc pešiakov, sa ročne vyplatilo 480 tisíc zlatých. Na kráľovskú kuchyňu sa mesačne vynakladalo okolo 2 000 zlatých. A čo potom ďalšie položky – dary a platy dvorskému a štátnemu aparátu, stavebné investície, výdavky na kultúru a umenie?
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.